Naše výlety

10 zásad ako byť nápomocný pri zásahu vrtuľníka

Úrazy pri cyklistike sú na vzostupe aj vďaka neustále dokonalejším strojom, ktoré nám dovoľujú jazdiť vyššími rýchlosťami aj zájsť hlbšie do lesov, s čím súvisia vážnejšie zranenia a náročnejší transport z terénu. Pretože som sa minulý týždeň nachomietol pri jednom taktom prípade, napadlo mi, že by vám možno prišlo vhod pár rád, ak by ste sa ocitli v podobnej situácii.

Riešiť ošetrenie a prvú pomoc tu nebudem, čítať o tom nemá moc zmysel, najlepšie bude absolvovať niektorý z kurzov prvej pomoci. V každom prípade, skôr ako začnete riešiť akýkoľvek transport, je fajn posúdiť vážnosť zranenia, terén, v ktorom sa nachádzate, dostupnosť miesta a vaše vlastné možnosti.

Pokiaľ si s transportom neviete rady sami pretože by bol náročný alebo dlhý, môžete zavolať na tiesňovú linku 155 alebo 112, kde rozhodnú, akým spôsobom dostanú zraneného z danej oblasti najrýchlejšie.

My sme sa ocitli na lesnej ceste za rampou. Zvažovali sme transport vlastným terénnym autom, pomoc Horskej záchrannej služby, ktorá má ale od miesta nehody základňu ďaleko a ich príjazd by trval dlho, a do tretice vrtuľník. Po konzultácii s doktorom LZZS sme usúdili, že najlepší a najrýchlejší bude transport vrtuľníkom.


Pretože som pár rokov pracoval ako profesionálny horský záchranár, mal som predstavu, čo bude nasledovať. Ale zásahy s vrtuľníkom dnes už nie sú nič neobvyklé, môže sa stať aj vám, že sa s nimi stretnete pri jazdení či turistike. Preto som spísal pár bodov, ktoré sú veľmi jednoduché a možno vám pomôžu jasnejšie určiť miesto a prispieť k vyššej bezpečnosti všetkých na mieste.

1 – URČI POLOHU
Je úplne jedno, či ide po vás sanitka, vrtuľník alebo horskí záchranári. Čím presnejšie určíte svoju polohu, tým skôr dostanete pacienta do nemocnice. U všetkých platí, že si vašu polohu môžu overovať a upresniť, v prípade leteckej záchrany sa môžu pýtať aj na poveternostné podmienky prípadne viditeľnosť na mieste. Ak vidíš okolo prekážky, drôty elektrického vedenia, telegrafné drôty a podobne, upozorni na ne už teraz.

Určiť polohu sa zdá byť jednoduché pokiaľ jazdíte doma, ale ak ste niekde v neznámom teréne, môže to byť zradná úloha. Pomôcť vám môžu rôzne mobilné aplikácie s mapovým podkladom (napr. Locus Map, ktorý frčí aj offline ).

Zaujímavé je, že my sme sa celú cestu rozprávali, trasu som moc nevnímal a nevedel som tak presne odhadnúť, či sme hlavnú asfaltovú cestu križovali pred jedným alebo tromi kilometrami.  Každopádne vedel som, na ktorej lesnej ceste sme aj to, kde sme križovali asfaltku a kam smerujeme. Jasnačka, pomôžu aj presné súradnice GPS.

2 – NÁJDI MIESTO, KDE ŤA VIDIEŤ
O tom, či vrtuľník pristane alebo budú pracovať s navijakom rozhodne pilot. Pokiaľ je okolo vás dostatok miesta, je pravdepodobné, že budú pristávať a rozhodne veci uľahčíte, ak sa na to pripravíte.

Skúste sa rozhliadnuť, nájsť vhodnú plochu kľudne aj 50 – 100 metrov od pacienta. Samozrejme, medzi stromy sa nedostanú. Pokiaľ niet plochy pre pristátie, nájdite medzi stromami aspoň miesto, kde by vedeli bezpečne navijakom spustiť doktora a HLAVNE ŤA UVIDELI.

3 – URČI SMER VETRA
Vietor je podstatný faktor pri pristávaní. Určiť jeho smer je veľmi dôležité a zároveň jednoduché, odtrhni pár stebiel trávy a pusť ich. Teraz, keď už vieš, ktorým smerom ich unáša vietor, budeš stáť tak, aby ti fúkal do chrbta a plocha určená pre pristátie bola pred tebou.

4 – PRIPRAV MIESTO
Keď už máš miesto aj vietor, vieš predpokladať, kde vrtuľník pristane (ak vôbec). Ak si už niekedy videl dosadnúť vrtuľník hoc iba vo videu na youtube, vieš, že bude celkom slušne fúkať. Preto je dôležité odstrániť všetky predmety, ktoré by mohli lietať – batohy, rukavice, prilby, oblečenie, konáre a v našom prípade to boli aj kusy suchej kôry zo stromov po ťažbe. Odlietajúce veci môžu zraniť ďalších ľudí, alebo poškodiť samotný vrtuľník.  Určite to v lese nepovysávate, ale čím viac bordelu odstrániš, tým lepšie. Ak máš okolo kamošov, zapoj ich.

5 – ĽUDIA PREČ
Nech už vyčistíš zem akokoľvek, nikdy to nebude stopercentne bezpečné miesto, ale vidieť pristáť vrtuľník chce každý, kto má v sebe aspoň štipku zvedavosti. Učili nás, že najväčšie riziko pádu vrtuľníka je pri jeho „zavisnutí“  – teda keď stojí na jednom mieste bez pohybu a motory idú na plný výkon, aby sa udržal vo vzduchu.

Práve preto nepristáva vertikálne,  ale k miestu sa pomaly približuje a postupne klesá.  Ak ale potrebujú dostať doktora navijakom medzi stromy, nič iné nezostáva. Na palube sú traja plus ty dolu, to by v prípade prúseru aj stačilo. Preto popros ostatných, aby sa držali ďalej.  Môžu ti pomôcť vyčistiť miesto, ale následne by si tam mal zostať sám.

 

6 – CHRÁŇTE PACIENTA A SEBA
Ak je vás viac a miesta málo, určite jedného, ktorý bude pri pristávaní chrániť pacienta. Je to človek, ktorý by mal byť pri hlave pacienta otočený chrbtom k vrtuľníku, aby zachytil prípadné lietajúce predmety. Ak pacient leží, je fajn si k nemu kľaknúť.
Pokiaľ máte, dajte si prilby a okuliare, nič tým nepokazíte.

7 – YPSILON ZNAMENÁ YES
Všetko je pripravené, miesto vyčistené, určený smer vetra, ľudia pochopili, že to nie je akcia v Kauflande a držia sa ďalej, ty počuješ vrtuľník. Nebehaj, neskáč, nemávaj! Postav sa tak, aby ti vietor fúkal do chrbta, ruky vystri nad hlavu aby si s nimi tvoril písmeno Y – znamená to YES – potrebujem pomoc.

Ak nebudeš mávať ako v emerickom filme, dáš jasný signál, že si to ty, kto označuje miesto, kde potrebujete pomoc. Dnes sa hodne jazdia reflexné veci, ak máš krikľavú vestu či vetrovku, nič nepokazíš, keď si ju oblečieš.

 

8 – NAŠLI ŤA A IDÚ PREČ
Sám spozoruješ, že vrtuľník má otvorené dvere z ktorých sledujú terén technik aj doktor. Keď ťa uvidia, ukážu na miesto, kde si ty alebo pacient. Vrtuľník potom na chvíľku odletí. Nepanikár! Vždy si miesto najskôr obletia, a až následne sa na palube rozhodnú, ako urobia zásah.

9 – SI ŠTVRTÝ PÁR OČÍ, KTORÝ NEMUSIA POUŽIŤ
Ak si všetko urobil dobre, správne odhadol miesto, vrtuľník sa bude vracať priamo oproti tebe. Stále tvoríš písmeno Y. Pretože spravidla sú vo vrtuľníku traja ľudia, dokážu pristáť aj bez tvojej pomoci, ale pokiaľ vieš, čo robíš, zíde sa aj tvoj pár očí.

Sleduj, čo sa deje. Pilot si môže zvoliť iné miesto na pristátie ako si určil ty, alebo je tam menej miesta, než sa ti zdalo. Vtedy ti môžu z paluby ukázať, aby si išiel preč. Poslúchni a ustúp.

Ak tam stále si, nik neukazuje aby si odišiel, priprav sa, že začne fúkať a lietať (minimálne) prach. Aby s tebou nebilo ako s brezou vo vetre, kľakni si na jedno koleno, budeš tým oveľa stabilnejší a nebudeš sa kotúľať po zemi ako klbko bodliakov v kovbojkách z Divokého západu.

Pokiaľ si presvedčený, že je všetko v poriadku, pomalým mávaním rúk smerom dole naznačuješ, že môžu bezpečne klesať. Ak spozoruješ niečo, čo predstavuje potencionálne riziko a máš pocit, že ho nevidia,  môžeš ich na to upozorniť prekrížením rúk nad hlavou do písmena X.

Ale pretože ste šikovní, miesto je vyčistené, a vo vetre neplantajú pásky z elektrických ohradníkov pre kravy, nemusíš tento signál použiť a všetko ide hladko až po dosadnutie všetkých kolies.

10 – NIKAM NEBEŽ!
Vrtuľník je na zemi. Ničomu nepomôžeš, nič neurýchliš, keď sa k nemu rozbehneš. Nikdy to nerob! Mohlo by sa stať, že posledné, čo v živote uvidíš (a možno aj nie), bude list rotora.

Môžeš sa ocitnúť v situácii, kde nepôjde len o nejakú bezvýznamnú zlomeninu, ale reálne môže ísť o život. Do terénu častokrát pred vrtuľníkom nepríde nikto, kto by situáciu „uhladil“. Ľudia v strese môžu konať neuvážene, ak je vás viac, dajte pozor, aby sa nikto nerozbehol k vrtuľníku.

Teraz je to už na nich. Ak ťa poprosia, môžeš po ošetrení pomôcť s nesením alebo odprevadením pacienta. To by bolo tak všetko, na čo som si spomenul. Snáď to bude pre vás zbytočný článok a informácie z neho nebudete musieť nikdy využiť.


Pokiaľ vás téma leteckej záchrany zaujíma, môžete si pozrieť naše staršie video s lekárom LZZS a medzinárodným horským vodcom Jankom Kořínkom.


Stručne o mne: Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.   

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *