bicyklom.sk
Nákupný košík

V košíku nemáte zatiaľ žiadne produkty.

29 a nikdy inak?

Keď raz skúsiš 29“ kolesá, už nikdy nebudeš chcieť nič iné. Napísal do komentárov nejaký chalan, a ja som začal hútať nad tým, či je v tom aspoň štipka pravdy. Na moje veľké šťastie nemusím príliš dlho čakať, šetriť na nový bajk, a potom zostať trebárs sklamaný. Jeden telefonát do importu Rock Machine a bajk je doma.

Rock Machine Blizzard 50 s 29“ kolesiskami.  Tak ako to vlastne je? Prvé metre po asfaltovej ceste sa mi naozaj zdajú ako z inej galaxie. Mám pocit, čo môže byť len subjektívna vec, že bajk má akoby väčšiu zotrvačnosť a na udržanie konštantnej rýchlosti potrebujem vynaložiť menšie množstvo energie. Popravde, nečakal som až takúto zmenu. Keby moja jazda skončila tu, musel by som dať vete 29“ a nikdy inak“ za pravdu.

Rozdiel nájdete aj na šotolinových cestách, bajk s veľkými kolesami sa naozaj chová čo do pohybu plynulejší i rýchlejší aj v porovnaní s 27,5. Skúsili sme priemer kolies porovnať aj v zjazde. 29 vs 27,5. Samozrejme, ani zďaleka to neboli laboratórne podmienky. Iné plášte, iní jazdci. Napriek tomu sa mi opakovaných pokusoch bajk s väčšími kolesami rozbehol dolu kopcom bez akejkoľvek pomoci rýchlejšie. Zas si ale povedzme aj B, že ten s menšími kolesami ho potom dobehol. Ako som už písal, môže to byť aj váhou jazdca. Túto vlastnosť skúsime porovnať ešte pri rovnakých podmienkach.

Potom sú tu všetky tie veci, ktoré podľa mojich pocitov hrajú proti veľkým kolesám. Možno poznáte v Západných Tatrách Chatu pod Náružím alebo domácky aj Červenec. Cesta k nej je vysypaná drobným kamením a až na pár položených miest neustále stúpa. Stúpa a nie hocijako. Ak nechcem tlačiť, tak ma na 80tich percentách trasy obchádza infarkt, možno aj preto, že sa vždy snažím vydriapať hore bez prestávky (čo sa mi za 15 rokov ešte nepodarilo, vždy ma rozbije v jednom kamenistom úseku).  Poďme však späť.

Pri prevode 1×1, kde váš pohyb v stúpaniach dokáže ľudské oko zachytiť len časozberom, mi prídu 29“ kolesá skôr ako oštara. Pri rozjazde logicky musí jazdec vynaložiť viac energie na to, aby dal do pohybu väčšiu váhu kolies ako majú napríklad tie menších rozmerov. Práve v týchto stúpaniach a extra pomalej rýchlosti sa jazdec pohybuje stále akoby na hrane rozjazdu a jazdy, čiže neustále si vyžiera väčšiu hmotnosť rotujúcich častí – kolies a ich opätovné prehováranie k tomu, aby sa odvalili znova a znova.

Našťastie si bajky nekupujeme len preto, aby sme s nimi niekde stúpali, pre väčšinu z nás sú milšie zjazdové sekcie trás.  Opäť sa vráťme k cestám, spevneným lesným cestám a ľahkým chodníčkom. Tam sa bajk na 29“ kolesách cíti ako doma,  vietor vám sviští v ušiach a les okolo ubieha rýchlejšie sťa víkend.  Situácia sa zmení v technicky náročnejších úsekoch, kde je cítiť menšiu hravosť, jadec musí k zmene smeru bajk oveľa viac prehovárať .

Ja konkrétne som mal na ochutnanie rám vo veľkosti 21, možno aj preto sa mi zdali niektoré nevýhody v technických častiach ešte vypuklejšie. V prvom rade je to dlhším rázvorom kolies.  Tri dni som mal možnosť jazdiť na Maline so strojom na DH. Je to niečo úplne iné, nemusíme vôbec porovnávať, no pamätám si jeden úsek na trase Blizzard, kde musíte prepružiť vlnu, vletieť do jamy, vyjsť von a tam sa trafiť oboma kolesami do špáry širokej 15cm medzi dvoma balvanmi. Kým na DH sme túto časť jazdili bez rozmyslu už po štvrtej jazde, na Blizzarde som bol v kŕči oba dni. Problém ani tak nebol v tom trafiť tú špáru, to išlo pekne, horšie bolo udržať bajk v rovnej stope celú tú dobu od prejdenia predného kolesa až po nábeh zadného. Rozdiel vo vzdialenosti od predného po zadné koleso bude pár centimetrov, ale tá doba sa mi zdala nekonečná a popravde, bil som sa s tým celý víkend.

29 a nikdy inak? Určite nie! Nemôžem písať za všetky veľkokolesové bajky, tento konkrétne však vidím v lúčoch slnka na lesných cestách, zvlnených chodníčkoch a hoci aj pri nutných presunoch po rozmlátených asfaltkách.  Ak chcete prehovoriť na jazdenie aj svoju manželku či frajerku, je to pravdepodobne vaša posledná možnosť pred elektorbajkom, pretože nič nepôjde ľahšie ako toto. Možno ešte treking, ale tomu som nikdy neprišiel na chuť.  Určite s ním zleziete aj ťažšie úseky, spustil som sa z Baranca úplne v pohode, od Holého vrchu po začiatok lesa je to úzky chodník plný voľných skál, jazdil som dva dni v parku na Maline, prežehlil aj kúsoček Nízkych Tatier, vydriapal sa do sedla Predúvratie a zišiel. Všetko záleží od jazdca, no väčšie kolesá sa lepšie cítia v technicky ľahších partiách.

Páčil sa Vám článok? Pomôžte nám a zdieľajte ho
Avatar photo
Majo Illéš

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Zanechaj komentár

BAVME SA O CENE


    Veľmi radi by ste si tento produkt kúpili u nás, ale zatiaľ ste nenašetrili dosť?

    Suma, ktorú máte na tento produkt vyčlenenú, je (v EUR)

    Náš čas a rovnako priestor na zľavy je obmedzený, preto nesľubujeme 100%-né vyhovenie Vašej ponuke, ale skúsiť to môžeme (za predpokladu, že Vaša ponuka nebude úplne šialená).


    This will close in 0 seconds

    '