Šport

Ako som prekonala samú seba

Pravidlá sú jednoduché. Vyberiete si kopec a opakujete výstup na vrchol, pokým nedosiahnete 8848m, čiže vrchol Mt. Everestu. Toto môžete absolvovať na bicykli alebo bežecky. Podmienkou je celý čas nespať a musí to byť jedna neprerušená aktivita na jednom kopci.

Vyšší level Everestingu je potom Everesting 10K. To znamená, že pri jednej aktivite nastúpate 10 000 výškových metrov v ľubovoľnom teréne. Môže sa to zdať ľahké, ale opak je pravdou.

A keďže ja výzvy milujem, toto som si nemohla nechať ujsť. Pred rokom som o tejto výzve počula prvýkrát a už vtedy som vedela, že toto chcem skúsiť. Bližšie som tomu vtedy ale nevenovala pozornosť.  Prešla nejaká doba a ja som sa k myšlienke na Everesting vrátila. A tentokrát to malo rýchly spád. Boli letné prázdniny, deti na poriadku, víkend teda nečakane voľný.

Rýchlo v hlave prejsť, čo asi tak budem potrebovať, čo mám doma, čo treba do piatku zohnať.  Nakoniec som zvážila, že okrem jedla nemusím zháňať nič. Keď sa teraz nad tým spätne zamýšľam, bola som veľmi optimistická celý čas a od začiatku naladená na to, že toto sa musí podariť. Nič iné som si v hlave nepripúšťala.  A čo bolo hlavné, išla som si to užiť. Od začiatku, až do konca. Vedela som, že to bude ťažké a že to bude bolieť. A nemýlila som. Ani trochu.


EVERESTING – Jednoduché, ale brutálne náročné. Je najťažšou výzvou na svete, čo sa prevýšenia týka, pri ktorej si siahnete na dno svojich fyzických a psychických síl. V roku 1994 vyšiel George Mallory bicyklom na austrálsku horu Mount Donna Buang rovných 10-krát a nastúpal tak nadmorskú výšku Mt.Everestu 8848 m.

O pár rokov neskôr tým inšpiroval skupinu nadšencov cyklistiky z Melbourne, známych ako HELLS 500 club, ktorí potom z toho v roku 2014 urobili oficiálnu výzvu a stránku, aby určili presné pravidlá a zaradili do Hall of Fame , čiže Siene slávy každého, kto výzvu úspešne zdolal a jeho pokus prešiel overovacím procesom HELLS 500.


Deň D
Je  sobota 21.08.2021,  5:00  ráno. Všetky veci som už mala pripravené od večera v chodbe. Stačilo ich len naložiť do auta. Studená sprcha, káva, ovsené vločky a ide sa na to. Kamarát z LM sa rozhodol podporiť ma a pridáva sa ku mne ako psychická podpora. Bude tvoriť zázemie pri aute na mieste činu a hučať do mňa motivačné kecy 🙂

Miesto: KUBÍNSKA HOĽA.
Štart: z parkoviska Hotela Belez
Cieľ: koniec vrcholovej lanovky na Kubínskej holi
Dĺžka hore aj dole: 21 km    
Prevýšenie: 846 m      
Sklon: 7,6%.
Potrebný počet opakovaní: 12.

7:44 spúšťam aktivitu a idem na to. Nikde nikto, počasie praje, som vysmiata od ucha k uchu. Kubínska hoľa je moja srdcovka. Tu som sa učila ako malá lyžovať, tu som chodila trénovať horský beh, bike, začínala som tu so skialpom. Iné miesto som si vybrať jednoducho nemohla.

Ak to pôjde takto ďalej, bude to pohoda. Výšľap hore si užívam, nemám sa kam ponáhľať. Výhľady z vrcholu nesklamali. Ako vždy. Vidno celé Západné Tatry, Nízke Tatry, Chočské vrchy, Veľkú Fatru. Dokonalú atmosféru dopĺňa absolútne ticho.

Na vrchole hodím na seba tenkú  bundu a vrhám sa na 11 km dlhý zjazd. Dole na parkovisku napchám do seba hrozienka, ďatle a idem znova. Druhý, tretí výšľap, pohoda. Štvrtý príšerná kríza a začínam mať pochybnosti, či to zvládnem. So zaťatými zubami a nohami ako zo železa som sa vytrepala hore. Ten istý rituál sa opakuje aj tentokrát. Bunda a 11 km  dlhý zjazd k autu. Svoju aktivitu nahrávam dupľovane. Pre istotu.

Na hodinky Garmin vivoactive 3 a v mobile cez STRAVA aplikáciu, čo je mimochodom podmienka celej výzvy. Musíte mať verejné konto na www.strava.com. Ani jedno, ani druhé reálne neukazuje počas nahrávania aktivity bicyklovanie nastúpané výškové metre.

Takže som odkázaná na prepočet, ktorý som si urobila na oficiálnej stránke Everestingu – Everesting calculator, kam šupnete segment, ktorý chcete jazdiť a voilà vylezie z toho dychberúce info, koľkokrát musíte ten masaker zopakovať. V mojom prípade je to 12-krát.

Ok, číslo 12 nie je také vysoké, rozhodne nie ako číslo 10 000 🙂 . Takže svoju hlavu nastavím na počet opakovaní a nie na postupné pribúdanie výškových metrov. Kamarát pri aute varí kávu, dáme pokec , hodinový oddych a kríza je zažehnaná. Aj tak ten čas akosi rýchlo ubieha. Po siedmom výšľape mám ale pocit, že to ide samé. Som za polovicou a verím, že to zvládnem. Desiaty výšľap a ja bojujem s hroznou únavou, mám čo robiť, aby som 11 km zjazdy dole ako tak ustála.

Priebežne dopĺňam vitamíny a minerály, nesmie chýbať BCAA, draslík, magnézium a veľa bielkovín. Napchávam sa čokoládou, horalkami, coca-colou  a niektoré ženy by zo mňa veru chytili depresiu 🙂 Je noc a šľapem už druhý deň. Nechcela som veriť, že to môže trvať tak dlho.

Podľa časov, ktoré som videla v Hall of Fame Everesting , sa časy u mužov pohybujú okolo 17 hodín na cestnom bicykli a asfalte. U žien je to približne 25 hodín na cesťáku. Drvivá väčšina ľudí si vyberá asfalt a cestný bicykel. Logicky. Je to rýchlejšie. Ja som sa rozhodla pre trať, ktorá je z časti asfalt a z časti čistý terén, miestami s poriadnymi šutrami, takže horský bicykel bola nevyhnutnosť.

Je krátko po polnoci a ja nastupujem do posledného dvanásteho kola. Viem, že som to dokázala. Celú cestu hore si užívam. Chrbát a zadok ma neskutočne bolia, ale to už posledných sedem kôl, oči sa mi zatvárajú a už nemám takú istotu pri šľapaní ako deň predtým. Jednoducho som nevyspatá a veľmi unavená, ale šťastná ako blcha.

Posledné stúpanie na vrchol Kubínskej hole vedie kamenisto-trávnatým terénom. Na vrchole už  vidím červené svetlo vysielača. Ešte pár metrov a som tam. Po 25 hodinách čistej jazdy zastavujem aktivitu. Celkovo mi to s prestávkami na jedlo, oddych a prezliekanie trvalo 39 hodín.

Ten pocit, keď stojíte v tme na vrchole Kubínskej hole, v úplnom tichu, pod sebou vidíte len svetlá mesta a viete, že ľudia dole spia alebo sa zabávajú a ani netušia, že niekto teraz stojí s bicyklom na Minčole a dokázal prekonať sám seba, sa nedá úplne opísať. Je to pocit šťastia, hrdosti, bolesti, vďaky a milión ďalších pocitov, ktoré sa vo mne miešajú. Dokázala som to ako prvá žena na Slovensku a zároveň 44 žena na svete 🙂

Celkovo som odjazdila 245,62 km a nastúpala 10 192 m. https://everesting.cc/hall-of-fame/#/ride

A ak ste sa rozhodli ísť do toho aj vy, skúste to. Človek častokrát ani nevie, čo dokáže, kde sú jeho hranice. A len túžba a odhodlanie mu ukáže, čo sa v ňom skrýva. Pretože sila nepochádza z fyzických schopností, ale z nezlomnej vôle.

author-avatar

Žaneta Schelling - krátko o mne

Volám sa Žaneta Schelling, mám 43 rokov, som mama troch chalanov, ktorá nevie sedieť na zadku. Od detstva som sa pohybovala v horách a v prírode. Milujem horskú cyklistiku, behanie-horský kros, v zime skialp. Mám rada športové výzvy a možnosť ísť na dno svojich fyzických a psychických síl.

Mohlo by vás zaujímať

Jeden komentár ku článku “Ako som prekonala samú seba

  1. Rado Tilandy píše:

    Krásne, bola si 1 z momentov ktorý má motivoval dokázať to. Obdiv k výberu trate samozrejme výkon

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *