bicyklom.sk
Nákupný košík

V košíku nemáte zatiaľ žiadne produkty.

Ako som sa nechtiac stal majstrom Slovenska.

Trochu blbý nadpis, čo?  Predminulú sobotu sa konali majstrovstvá Slovenska v skialpinizme, ktoré hostil klub Skialp Bobrovec na už tradičnej trati v Západných Tatrách, pod názvom Rallye Červenec. Tieto preteky patria k mojím srdcovým, nakoľko to boli moje prvé preteky vôbec (2014 – mašina vyhodila palivo už pod Babkami) a vždy sa tu zíde skvelá konkurencia s perfektnou atmosférou, čomu nebolo inak ani tohto roku.

Výdatné sneženie pár dní pred akciu výrazne zlepšilo podmienky a tak sme sa mohli tešiť na perfektný skialp pretek. Ráno radšej vypadnem z domu o dačo skôr, sypači sa k nám ešte ani nedostali a hlavné cesty vyzerajú skôr ako tie lesné. Pred LM ešte zavše pokukuje slniečko, no pri pohľade na hory je jasné, že to dnes na slnečné okuliare nebude:). Po príchode do Bobrovca už ľudia od rána brigádujú s lopatami, vietor im prifúkal teda slušnú porciu roboty.

Registrácia v hoteli Mních, beriem číslo a ešte rozmýšľam, či to nebude aj na “fukerku”, ale s ubúdajúcim časom do štartu už telo dostáva dostatočný adrenalín a tak všetko hádžem do batohu a bežím na štart. Vyzerá, že sme všetci, ba dokonca aj zahraničná účasť. 3,2,1 ideš!

Tá rovinka po štarte je fakt krutá. Keď nemáš v nohách ten sklz, vieš sa tam slušne zakysliť 😀 . Zas na druhej strane, ostať niekde vzadu a šetriť sa,  to si môžeme robiť na výlete. Zvážnica sa konečne dvíha a ja už držím nejakú 5-7 pozíciu, kým prvá skupinka štyroch parníkov (Kubo, Maťo, Peťo a Čech) už predo mnou naberajú náskok a cestou na Babky si asi aj trochu prešľapujú stopu.

Pod Babkami duje vetrisko ako na Sibíri, zakladám lyžiarske okuliare a s Vladom už cik-cakujem na vrchol. Tam pri pohľade na vetrom omrznutých chlapov z horskej som rád, že sa púšťam z kopca dole. Zjazdy parádne. V tom prachu sa len treba poriadne zaprieť, zuby aj stehná, a pustiť to dole šusom. Trochu to bolí, no tak to na pretekoch chodí.

Na ďalšej prezúvačke lepím radšej druhý pár pásov, starší, že sa na Malú kopu rýchlejšie dokĺžem. Myslel som si.  Pásy začali lepiť, nekĺzali a tak som musel za Vladom doslova utekať.  Spolu prebehneme popri chate v Červenci až pod Malú kopu, kde nás dobieha mladý Poliak a v tom sa Vladovi odlepí pás. Technika v takomto počasí bola veľmi dôležitá, či už na prezúvačkach alebo pri šliapaní, aby vás nezačali opúšťať pásy.

Na Malú kopu dorazím s Poliakom a letíme zas dole, až pod Babky. Tam na prezúvačke kúsok strácam, vyťahujem z kombinézy vodu a gél, no všetko zamrznuté :D. Tu si uvedomíš, že záver bude fakt ťažký. Utekám za ním pod Babky, síce utiekol na 30 metrov, no stopa za ním je už zas zafúkaná. Za mnou ďalších 30 metrov už naštartovaný Vlado, no ten to zadarmo tiež nebude mať.

Na Babky sa mačkám čo to dá, pásy sa už pomaly odlepujú, ale na vrchol ich ešte podrží sila vôle. Poliak už síce zdrhol, no na Vlada musím nahnať v zjazde, to mi asi ide najlepšie:). A tak rúbem, rúbem.. Posledná prezúvačka, do cieľa už len kúsok, tak tie zmrznuté pásy šúcham a šúcham, nech aspoň z polovice držia. Obúvam lyže, v tom doletí Vlado a tak viem, že pol minútka mi musí stačiť. Utekám, utekám až do cieľa pri Chate pod Náružím. Celkovo 6. miesto.

Konečne prichádza ten pocit, keď si totálne vyžmýkaný, no vieš, že to stálo za to. Možno si vravíš, že 6 miesto nie je nič moc, pravda, chodieval som aj rýchlejšie. Priority sa ale trochu zmenili a toto obdobie naplno zarezávam v príprave na leto a tak aj takéto pekné umiestnenie, z obzvlášť ťažkého preteku, vie človeka potešiť.

Tieto podujatia sú perfektným spestrením môjho zimného obdobia a odporúčam to každému, kto chce zažiť adrenalín, dať si poriadne do tela a zažiť super atmosféru v skupine ľudí, ktorí majú radi hory. A čo sa týka nadpisu. Organizátor vyhlásil taktiež kategóriu do 23 rokov, čo ma vážne zaskočilo. Vyťažil som 2 miesto, v obklopení mladých poľských pušiek, a keďže to boli aj majstrovstvá Slovenska, som prvý zo Slovákov 🙂

A aj keď, priznám sa, sme boli v kategórií zastúpení len dvaja Slováci, veľmi si to vážim a je to taká pekná čerešnička na torte, ktorá tiež vie športovca ďalej nakopnúť do práce. Uvidíme, čo prinesie február, v kalendári sú pekné akcie, dúfam, že sa vidíme

Športu zdar!

Páčil sa Vám článok? Pomôžte nám a zdieľajte ho
Avatar photo
Kristián Jánošík

Kristián Jánošík, 23-ročný maník do pretekov na galuskach a XCéčiek. Do tváre ho veľmi nevídate, no zato jeho kokpit z gopro videí poznáte už naspamäť. Prácou sa venuje e-shopu, našej požičovni a zbieraniu akčných záberov z akcií. Inakšie pokojný a skromný človek, až kým si nepripne štartovné číslo :D. O sebe príliš nenarozpráva, no s vašimi požiadavkami vám ochotne poradí.

Zanechaj komentár

BAVME SA O CENE


    Veľmi radi by ste si tento produkt kúpili u nás, ale zatiaľ ste nenašetrili dosť?

    Suma, ktorú máte na tento produkt vyčlenenú, je (v EUR)

    Náš čas a rovnako priestor na zľavy je obmedzený, preto nesľubujeme 100%-né vyhovenie Vašej ponuke, ale skúsiť to môžeme (za predpokladu, že Vaša ponuka nebude úplne šialená).


    This will close in 0 seconds

    '