Naše výlety

Bicyklom po Žiarsku chatu a potom na hrebeň Západných Tatier

Že sa nám to kráti, už vieme. Ruky na riadítkach oziabajú každým dňom viac a viac a spotený chrbát už nevyvoláva bezstarostné pocity ako v lete. Ale pozor! Stále to ide. Náramnou výhodou jesene sú prázdne hory. Turisti – tí naozaj víkendoví už sedia doma, veď nečudo, hory pokryl sneh a v lodičkách či sandáloch by prechádzka by bola viac nepríjemná ako príjemná.

My sme sa vybrali na hrebeň Západných Tatier, nie tak celkom s bicyklom, ale čas to bol výborný. SHMU hlási posledné hodiny a tak nejak sa zobudím sám od seba niečo pred šiestou. Vecí moc neberiem, len jednu zateplenú bundu do batohu a rukavice. Suché veci nechám doma, aj tak nebude kedy šachovať a preobliekať sa. Hodím bike do nášho Fordu (konečne auto, kde ho nemusím skladať) a už si to frčím pod Žiarsku dolinu.

Kosa je veru slušná. Píše +3, čo síce nie je Severný pól, ale takto po lete predsa len som si ešte nestihol zvyknúť. Cesta ubieha, tú poznám ale aj tak ma vždy ohromí pohľad na mohutný Príslop. jeho svahy vyzerajú z doliny obrovské a dnes ešte naviac žiaria ranným slnkom. Perfektné. Dodupem na Žiarsku chatu, zamknem bike a vydám sa hore.

Času moc niet. Od obeda hlásia dážď. Tu sneh. Stúpam chodníkom na Smutné sedlo, kde tu pobehnem, nech cesta ubieha. Tesne za rázcestím na Žiarske sedlo konečne vyleziem z tieňa Baranca na slnkom zaliatu pláň. Hneď je to o kus lepšie. Sneh sa pomaly začína topiť.  Je čerstvý.  Asi z noci. Vybehnem na Prostredný grúň odtiaľ ešte chvíľka do kopca a už vykúka oravská strana Tatier. Smutné sedlo a a takmer bezvetrie. Sivé mraky sa síce už valia horizontom, ale na Plačlivé by to ešte malo vydať. Chlipnem si vody a už šliapem chodníkom. Ten pekne ubieha, pozdravím kamzíky a predo mnou je už len vrchol Plačlivého.

Akurát dokráčam na vrch, keď mraky prekryjú slnko. Tak. Toto boli posledné chvíle slnka na pár dní. Stále nefúka, čo som prekvapený. Pomaly zleziem do Žiarskeho sedla a odtiaľ už len na chatu k bicyklu a hybaj domov.
V lete je to krásna túra, technicky nenáročná s peknými výhľadmi. A takto na jeseň so snehom snáď ešte krajšia.

 

Mohlo by vás zaujímať

Jeden komentár ku článku “Bicyklom po Žiarsku chatu a potom na hrebeň Západných Tatier

  1. Dagmar Štrengerová píše:

    Nádhera, vďaka za ľudí, ktorí nám takto približujú Slovenské krásy. Človek má chuť vybrať sa tam, zažiť na vlastnej koži, vidieť na vlastné oči, lebo ten pocit vám nik nezoberie. A stretnúť kamzíky!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *