Bicyklom Roháčskou dolinou a na Volovec

Jesenné ráno ako vyšité, na oblohe lietajú mraky tam i späť, vlhko a dážď visí na vlásku. Parkujem pod Spálenou, chystáme veci a mierim do Roháčov – teda severnej časti Západných Tatier. Najprv to bude po asfaltke po Ťatliakovu chatu, tam bicykel zamknem a ďalej sa už vydám peši, lebo na bicykli tu neslobodno behať kade tade. Cesta ubieha fajn, len je trošku teplejšie, ako som rátal a aj sneh zmizol z kopcov.

Chodník do sedla Zábať ubieha, kde sa dá, bežím, nech mi to odsýpa. Tak trochu verím v roztrhanie mrakov a následný prechod z Volovca cez Ostrý roháč, Plačlivé do Smutného sedla a späť dolinou k bicyklu. Stúpam na Rákoň odkiaľ už vidieť Volovec v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Na jeho vrchole stále sedí mrak a dáko sa netvári, že by mal v pláne odísť.

Stúpam po schodoch, ktoré tu postavili, aby zabránili erózií pôdy na chodníku. Vnáram sa do mraku, viditeľnosť slabá, výhľady žiadne. Turistický pútač prezradí, že som hore. Volovec. A je to aj koniec tejto túrky. Trepať sa ďalej by nemalo žiadny význam v tomto čase. Chvíľku ešte čakám, ale dnes sa zázraky nedejú. Otáčam sa a schádzam späť dolu k bicyklu na Ťatliakovej chate.

Pri jazierku absolvujem obed a ide sa dolu. Čas mám dobrý tak si dovolím malú odbočku k Roháčskemu vodopádu. Bicykel zas na chvíľku opustím a chodníkom stúpam za zvukom hučiacej vody. V tomto nečase je plný vody a tá sa naviac začína sypať aj z oblohy. Urobím posledný záber a bežím dolu. Dnes to nebola prechádzka v krásnom počasí, ale to vôbec nevadí. Hory sú pekné vždy.

SÚŤAŽ: Ak ste našli názov vodopádu, napíšte ho do komentárov pod tento článok. O 10 dní, teda 11.11.2020 vyžrebujeme jedného výhercu parádnej čiapky Mammut.
POZOR: pri zadávaní komentáru, prosíme, uveďte reálny mail, aby sme Vás mohli kontaktovať, ak si šťastena sadne práve na Vás. Inak vás kontaktovať nebudeme, sľubujeme.