Blizz CRB – späť ku koreňom

Je to už  možno takých 5 rokov, čo som predal XC – HT bajk a presedlal na fulla. Brázdenie zvážnic a zbieranie kilometrov som vymenil za traily a bikeparky. Klasický hardtail bol síce super do kopca a na dlhé trate, ale dole kopcom už to prestávala byť taká sranda. Celoodpružené enduro mi dávalo pocit veľmi univerzálneho stroja  na tréning aj zábavu. No HT pre mňa vždy ostane základom MTB.

A tak som dostal chuť  opäť sa na chvíľu vrátiť ku koreňom. Využil som príležitosť požičať si  od sloger.sk Rock Machine Blizz CBR 90-29 a zároveň vyskúšať, zistiť, čo na tých 29“ všetci majú. Najvyšší model Blizz CRB je vybavený ako riadna maratónska strela. Vidlica RS Sid, karbónové riadítka aj sedlovka Race Face Next, kľuky Sram Descendant carbon, rýchle plášte WTB Nine Line..  Avšak celkový vzhľad a geometria napovedajú, že tento bajk sa približuje trailovému charakteru… Že by konečne všestranný bicykel?! Uvidíme…

Včera XC, dnes All Mountain
Do masívneho karbónového rámu sa vojdú kolesá s priemerom 29“ aj 27,5“. Prvý deň som si teda naplánoval dlhšiu trasu s menej technickými trailami.  Na 29“ kolesách som ešte vôbec nejazdil       a tak som bol zvedavý, ako sa budú správať na výšlapoch a zjazdoch, ktoré dobre poznám. Hneď prvý dojem ma doslova uchvátil a to je váha! 10,2 kg aj s pedálmi. Hore kopcom zbieram „PR“     na strave ako nič, čoskoro prichádzam na prvú vyhliadku. Dvanástkový sramácky Eagle   v kombinácií GX/X01 šlape ako hodinky, zato brzdám Level TLM akosi neprichádzam na chuť.

Plášte s jemným a nízkym vzorom do kopca valia, ale v zjazde ma dosť obmedzujú a nemôžem to príliš pustiť. Veľké kolesá mi pripadajú trochu nemotorné, ale určite to chce len čas. Inak  citeľne ľahšie rolujú cez koreňové pasáže. Tiež si treba zvyknúť na to, že nemám zadné odpruženie a pýta si to viac „práce“ s bicyklom. Teleskopická sedlovka by spravila jazdu určite ešte zábavnejšou.    V druhom zjazde už sme s Blizzom viac zohratí a tak si  verím už aj do switchbackov. Čakal som, že to bude ako šoférovať autobus, no vôbec to nie je také zlé. V poslednom výšlape si uvedomujem, že mám neobvykle rýchle tempo a vôbec necítim únavu. Na terase pri pivku kontrolujem hodinky: 48 km a 1600 výškových. Ešte by som čosi zvládol 🙂

Deň druhý:
Hneď ráno mením 27,5“ kolesá z endura na Blizza. Na oboch sú boost-ové náboje, výmena je teda rýchla a jednoduchá. Počítam s bonusom drapľavejších plášťov a väčšou obratnosťou bajku. Cieľ je jasný – ide sa na poriadne traily. Zmena kolies mohla o niečo znížiť stred a teda aj kľuky, ale pri jazde to nejako výrazne nepociťujem. Bicykel do kopca mierne spomalil kvôli hrubšiemu dezénu, no v strmom rozbitom zjazde si už krásne drží stopu. Hrkoce to poriadne, dokonca mi raz vyhodilo nohu z pedálu. Rýchlo cítim progres, dosť prispôsobujem jazdu „tvrdému chvostu“.

Je zábavne ísť na trail, ktorý dobre poznám, ale predsa ma vytrápi a preškolí. Cítim sa rozjazdený a preto sa bez váhania púšťam aj do menšieho dropu, zopár skokov dávam načisto. Samozrejme po každom zjazde mechanicky vyťahujem sedlovku opäť hore do šlapacej pozície a začína to byť otravné. Ešteže jazdím sám, inak by ma ostatní enduráci ukameňovali. „Korunky“ na zjazdových segmentoch nezbieram, zato o adrenalín a zábavu je postarané na každom metri :D. Neďaleko trailov je aj zopár krátkych zjazdových tratí.  Rozmýšľam, že keď už test, tak  kompletný. Lokálne, umelo vybudované „dráhy“ poznám naspamäť, takže začínam tými ľahšími – možností a skokov je tu viac než dosť. Zopár skokov posielam do vzduchu, no na tie väčšie sa  hardtail (ešte) necíti :). Verím však, že časom by išli aj tie 8-metrové :D. Sedlo putuje opäť hore a na záver ľahký „výpedal“ po asfalte domov.

Netrvalo dlho, aby som si tohto poriadne „nablýzzkaného“ krásavca obľúbil. Vôbec sa nebojím povedať, že je to veľmi univerzálny bajk. Predstavujem si na ňom rutinnú cestu po asfalte do práce a poobede možnosť vydať sa ktorýmkoľvek smerom –  cez hory až k večernému pivu. V mojom prípade by bola nevyhnutná výmena sedlovky za teleskop, aj na úkor váhy. Rock Machine má však v ponuke niekoľko modelov s rôznymi cenovými reláciami a teda aj výbavou. Blizz sa stal rýchlo populárnym, svedčí o tom aj fakt, že už sú takmer všetky kusy vypredané. Netreba však zúfať, modely 2020 už sú na ceste.

HT sa na technických a strmých trailoch celoodpruženému enduru nemôže vyrovnať. Prináša však inú – novú formu zábavy, s ňou aj výzvy a v neposlednom rade zlepšovanie techniky. A to ma na ňom veľmi baví. Občas je fajn zmeniť bajk namiesto trailov ;).