Naše výlety

Keď je to na kávu 170km

Poznáte to. Keď ju/ich miluješ, nie je čo riešiť. Chuť na kávičku vo Vysokých Tatrách s výhľadom na Ostrvu a Popradské pleso štartujú moje nohy a usádzam svoj zadok na sedlo biku. Je niečo pred siedmou hodinou  ráno a  u nás v Malatinej je na teplomeri -1 stupeň. Obliekam teplejšie cykloveci, pretože prvých cca.  7 km ma čaká zjazd cez Sestrčskú dolinu do Liptovskej Anny. Plánovaná cyklotrasa vedie ďalej cez Prosiek, Kvačany a Liptovské Matiašovce, kde sa napojím na Podtatranskú cyklomagistrálu, ktorá ma cez Ústie Jaloveckej a Žiarskej doliny zavedie prekrásnym terénom  až do Podbanského.

Odtiaľ  už len po asfalte na Chatu pri Popradskom plese (1494 m.n.m.). Pôvodne tzv. Majláthova chata, ktorá  ako prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku vyrástla v roku 1879 pri Popradskom plese niekoľkokrát vyhorela, bola znova postavená atď. V súčasnosti je najnavštevovanejšou chatou s celoročnou prevádzkou vo Vysokých Tatrách.

Vymrznutá na kosť prichádzam na koniec Sestrčskej doliny

Dosť bolo faktov, treba šliapať do pedálov. Ak sa chcem vrátiť z výjazdu domov v rozumnom čase ( neverím, že som toto napísala ) budem musieť naozaj makať (tomuto už verím 😀 ). Plánovaná trasa má cca. 170 km a prevýšenie okolo 3000 m. Ruksak mám nabalený do prasknutia  náhradným suchým a teplým oblečením na večer, plus  kopec jedla. Bez kvalitnej stravy môžete na akékoľvek výkony zabudnúť.

Vymrznutá na kosť prichádzam na koniec Sestrčskej doliny, bočím smer Liptovská Anna a šliapem do prvého kopca s výhľadom na Pravnáč a Čereňovu skalu. Obe sú mojou srdcovkou a výjazd na ne sa dá pekne spojiť. Výhľady z nich sú prekrásne a v lese si užijete aj krásny trail.

Nad Ižipovcami točím prvé video a som doslova uchvátená krásou, ktorú dokáže vytvoriť príroda. Ranná hmla, slnko, srnky, absolútne ticho a k tomu iba ja a moja karbónová láska. Dokonalosť sama o sebe 🙂  Musím sa pohnúť, lebo sa nedostanem domov ani do polnoci. Prvé väčšie stúpanie  ma čaká z Prosieka do Dlhej Lúky. Robím pár fotiek, lebo sa nedá inak. V Liptovských Matiašovciach sa napájam na Podtatranskú cyklomagistrálu. Stále nikde nikto, ešte som nestretla ani nohy. Po pár km  mi oči vybije asfaltka kvalitnejšia ako na D1. Zjazd do Bobroveckej vápenice je teda rýchly.

Cez Ústie Jaloveckej a Žiarskej doliny sa dostávam ku Chate pod Barancom. Po krátkom čase sa ocitám v lese, kde prebieha ťažba dreva a o čistom biku sa mi môže len snívať . V podstate mi je to úplne jedno, kto ešte nebol špinavý a neniesol bike, poriadne nebicykloval. O stretnutí s medveďom nemôže by ani reči, v tej premávke si neviem predstaviť, že tam nejaký chlpáč dobrovoľne pôjde strašiť turistov. V Račkovej doline pri kempe bočím doľava a pokračujem smer Podbanské. Tu už je to úplne iné. Cyklotrasa je dokonalá.

Zrazu ani nohy a všetko začína byť akési zelenšie. Čakám, či na mňa z nejakého rohu nevyskočí niečo štvornohé, ale bike robí dostatočný hluk na popadanom lístí a občas pískam na píšťalke. Blížim sa k Podbanskému a prechádzam okolo chát. Tráva je zelená ako na jar a ja neverím , že som pod Kriváňom a v novembri. V Podbanskom mám natočených niečo cez 50 km a kontrolujem mapu, koľko to mám ešte k cieľu – Popradskému plesu v Mengusovskej doline.

Boľšaja technika ukazuje 25 km. Ok, to je pohoda. Z Podbanského k Popradskému plesu je to už len asfalt, ale stúpanie dá zabrať. Hlavne od stanice TEŽ (Tatranská elektrická železnica) . Smerom hore sa na mňa valia davy turistov a to je niečo pred treťou poobede. Na Majláthovej chate dávam krátky oddych, kávu a coca-colu lejem do cyklofľaše. Zjem svoj obložený chlebík a hajde späť.

Domov nepôjdem po tej istej trase. Vyberám si „bezpečnejšiu“ variantu po asfalte. Za chvíľu je tma a ísť sama lesom niekoľko desiatok km len so svetlom, zasa až taká bláznivá nie som.

Šľapem ako drak a v Liptovskom Hrádku robím znova prestávku

Po zjazde dole z plesa  montujem na  bike svetlo, obliekam na seba reflexnú vestu a zapínam červenú blikačku vzadu. Teším sa domov a tak mi km rýchlo ubiehajú.

Šľapem ako drak a v Liptovskom Hrádku robím znova prestávku na jedenie a pár fotiek. Až do Bukoviny je to klasika cez Liptovský Mikuláš a popri Liptovskej Mare až do Bukoviny. Tu bočím doprava a skrátim si tak trasu o cca. 25 km. Nepôjdem ako som plánovala cez Bešeňovú a Lúčky, ale šibnem to po tme cez Sestrčskú dolinu.  Za cca.30 minút som doma 🙂

Dnes som našliapala 150,49 km a nastúpala  2490 m. Čas šľapania na biku bol presne 10 hodín a 2,5 hodinky som fotila, jedla, oddychovala. Takže sa to dalo v pohode zvládnuť 🙂 V lete, keď sú dni dlhé odporúčam vrátiť sa po trase, ktorou som prišla alebo sú ešte varianty cyklotrás cez lesy a lúky ponad dediny. Podtatranská cyklomagistrála je naozaj prekrásna a výborne značená . Dá sa ňu napojiť na viacerých miestach, takže každý si zvolí náročnosť, aká mu vyhovuje. Vrelo odporúčam.

author-avatar

Žaneta Schelling - krátko o mne

Volám sa Žaneta Schelling, mám 43 rokov, som mama troch chalanov, ktorá nevie sedieť na zadku. Od detstva som sa pohybovala v horách a v prírode. Milujem horskú cyklistiku, behanie-horský kros, v zime skialp. Mám rada športové výzvy a možnosť ísť na dno svojich fyzických a psychických síl.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *