Naše výlety

Krížna na “pohodu”

Krížna je tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Toto mi prezradila Wikipédia krátko pred tým, ako som začal písať tento článok. Dovtedy som žil v domnienke, že  to je len nejaký kopček, niekde uprostred Slovenska. Pútal ma svojím názvom a historkami kamarátov, ktorí sa naň teperili s bicyklami.

Napokon je jedným z mála Slovenských kopcov, kam môžete beztrestne až k vrcholu na dvoch kolesách. Povedal som si, že na rehabilitáciu zlomenej nohy by to nemuselo byť také zlé. Zavolal som kamoške Aďke. Práve ona mi tento kopec neraz ospevovala, a tak hybajho s bajkmi do Liptovských Revúc, na začiatok červeného céčka.

Túto trasu som prekonzultoval s našim Kikom. Po jeho slovách “červenou je to najpríjemnejšie”, som vydedukoval, že to bude fajná oddychová jazda. Z Revúc sme teda zabočili na červenú, zákrutami zvlnenú zvážnicu s miernym stúpaním.

Po pár kilometroch sme sa pripojili k zelenému céčku a spoločne sme to dobojovali na Prašnické sedlo. Tu sa cesta prehupne na opačnú stranu kopca a pokračujete vrstevnicou ďalej smerom k vrcholu. Bohužiaľ, až niekde v polke trasy pred naozajstným stúpaním, mi došlo, že Kiko hovoril aj niečo také že “sa namakáš”.

Po napojení sa na modré céčko smerujúce na Krížnu z obce Rybô, začína chodník naberať na sklone. To, čo môže byť pre zdatnejšieho cyklistu brnkačka, pre nás bola celkom fuška. Tu teda výletná jazda skončila a po tom, čo sme si hovorili že vrchol máme na dosah, začalo naozajstné odriekanie.

Našťastie výhovorka “aha pekné miesto, spravím fotku” vždy zafungovala, a tak nám to k vrcholu trvalo síce dlhšie, ako sme predpokladali, no zato sme to na 99% dali celé v pedáloch. Po vyjdení na predvrchol s názvom Líška sa Vám otvoria nádherné scenérie na všetky svetové strany. Posledné metre sú za odmenu.

Vrchol víta telekomunikačnými vysielačmi a spomínanými výhľadmi. Odtiaľto môžete ďalej pokračovať po hrebeni na vrch Kráľova skala a horský hotel Kráľova studňa. Naše vychutnávanie si zaslúženého oddychu na vrchole Krížnej, prekrižujú dažďové mraky zo západu. Cestou dole tak utekáme s búrkou v pätách, no dážď nás dostihuje našťastie až po príchode k autu. Poviem Vám, výlet to bol parádny a už teraz viem že do budúcna sa tu opäť veľmi rád vrátim.


Stručne o mne. Volám sa Juraj Vallo, mám 25 rokov, hádzať o zem s bicyklom som sa začal za dedinou. Neskôr som si našetril na svoj prvý zjazďák a podľahol som čaru vozenia sa najmä dolu kopcom. V Bicyklom po Slovensku ma nájdete v predajni alebo v servise, zároveň je to miesto, kde som sa prepol na enduro a tak už zvládam aj jazdy hore kopcom aj keď tie dolu mám stále radšej.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *