Naše výlety

Od Váhu k Váhu cez Moravu

Po skvelom výlete, na ktorom sme blúdili po hraniciach s Poľskom, sme sa o rok vydali objavovať na našich cyklistických tátošoch (so stanmi a spacákmi), slovensko-moravský región. Náš plán však prerušil dážď. Na cestu sme sa vydali o deň neskôr, a tak sme, bohužiaľ, pôvodnú trasu museli skrátiť. Aj napriek tomu to bol opäť zážitok.

Deň prvý

Ráno sa budíme do nie najkrajšieho počasia. Sme ale odhodlaní našu výpravu začať. Čakáme, kým sa dážď aspoň trochu zmierni, nasadáme na bicykle a už frčíme. Vlak prichádza do stanice, hľadáme označenie bicyklov na vagóne. Nasadáme a vezieme sa do Žiliny. Cestou sa ale zdá, že počasie sa zhoršuje. Pozeráme webkamery z Trenčína, a nakoniec meníme plán trasy. Nepôjdeme zo Žiliny do Trenčína, ale z Trenčína do Žiliny.

 

 

Žiline teda len prestupujeme na vlak a vezieme sa ďalej. Naše nohy, ktoré mali v pláne o tomto čase už šliapať do Makovského sedla, vystupujú z vlaku. Tak! A konečne už sedíme na našich bicykloch a krútime po fajnej novej cykloceste Trenčín-Brumov Bylnice. Prechádzame okolo davu ľudí pri Skalke nad Váhom. Keďže nemáme času nazvyš, zastavujeme sa až na obede v reštaurácii v Hornom Srní U Sokola 🙂 .

Pokračujeme do mierneho kopčeka, prechádzame cez Vlársky priesmyk, chvíľu ideme po hlavnej ceste, keďže tu cyklocesta znenazdajky končí a prechádzame na Moravu, kde sa znova napájame na cyklocestu. Pod zrúcaninou hradu Bromov si pochutnávame na zmrzline. Ďalej pokračujeme valašskou krajinou do Valašských Klobúkov a oddychujeme na námestí.

Tu opúšťame cyklotrasu a ideme po vedľajších cestičkách smerom na Vizovice cez Valašské krpále, ktoré nám dali riadne zabrať, takže zástavka pri zámku Vizovice prichádza vhod. Odtiaľ pokračujeme do cieľa dnešného dňa – kempu Deštná. Prešli sme rovných 70 km, a tak po postavení stanu odpočívame pri gitarovom koncerte miestneho údržbára.

 

Deň druhý

Ráno skoro vstávame a raňajkujeme na slniečku. Balíme stan, ja presúvam svoj bicykel bližšie, aby sme mohli naložiť veci. Zabudla som však na lanko, a tak sa mi zamotá do prehadzovačky. Vymotať sa nám ho nedarí, a keďže sa zdá, že všetko aj napriek tomu funguje ako má, rozhodneme sa, že vyrážame aj so zamotaným lankom.

Problém nastáva pri prehadzovaní v kopci. Prehadzovačka a voľnobeh nefunguje správne. Zisťujeme, že takto asi ďaleko nezájdeme, a tak v Slušoviciach hľadáme cykloservis. Tam sa po rozobratí prehadzovačky podarilo lanko vybrať, a my spokojne pokračujeme. Do ďalšieho kopčeka.

Po vedľajších cestách, okolo Zlínskej ZOO, sa dostávame do Fryštáku, kde si robíme pauzu na desiatu. Smerujeme na Holešov. Tu si prezeráme Holešovský zámok, Šachovu synagógu a v miestnom pivovare obedujeme. Stretáme sa s kamarátom cyklistom z vedľajšej dedinky, ktorý nám poradil peknú cestu cez prírodný park Záhlinické rybníky do Kroměříža. Po prehliadke Arcibiskupského zámku Kroměříž sa ale náhlime schovať do cukrárne, kde asi hodinu prečkávame búrku.

Cestou míňame zámok Chropyne a mierime do Lobodíc. Tu, v miestnom športovom areáli, sa po 74 kilometroch pripravujeme na nocľah. Sme tu len my, jeden cyklista zavesený v hamaku na trase Beskydy-Viedeň a jedna cyklorodinka.

 

Deň tretí

Zobúdza nás dážď, a tak s miernou nechuťou nasadáme na bicykle a vyrážame. Onedlho ale už kráčame po schodoch na vyhliadku v zámku Tovačov. Pokračujeme do Přerova, odkiaľ už ideme po krásnej novej cykloceste popri Bečve. Po rovinke až do Lipníka nad Bečvou, kde si prezeráme výstavu kovových sôch na námestí a obedujeme. V Hraniciach na Morave nachvíľu strácame cykloznačky a tak zbytočne šliapeme do kopca a ocitáme sa v kúpeľoch Teplice nad Bečvou. Aspoň sme si užili zjazd.

Ideme chvíľami po hlavnej ceste, no potom opäť po asfalte určenom pre cyklistov. Naberáme smer Valašské Meziříčí. Po prehliadke zámku Žerotínu sa rozhodujeme medzi Vsetínskou Bečvou alebo Rožňovskou. Vyberáme prvú možnosť, a tak mierime peknou valašskou prírodou do Vsetína až do kempu Hovězí, cieľa našej dnešnej trasy. Po siedmich hodinách cesty máme na tachometroch 109 km.

 

Deň štvrtý

Po raňajkách sa presúvame k Balatonu. Ale k tomu valašskému, v dedinke Nový Hrozenkov. Do mierneho kopčeka po cykloceste ideme až do Veľkých Karlovíc, kde si prezeráme kostolík a domčeky. Tu sa natáčal náš obľúbený český seriál Doktor Martin. Chuť niečo si zajesť a vypiť nás hneď prešla pri stretnutí s čašníkom, ktorého sme si dovolili minútu pred otváračkou osloviť s prosbou o zmrzlinu ,,Tady nejste v Praze, jste v Karlovicích.”.

Chvíľu ešte celkom po rovinke, a potom odbáčame do kopca na Kasárne. Ak by to bol prvý deň nášho výletu, tak by som to možno aj vyšliapala, ale s nákladom a so značnou únavou z predošlých dní zosadám z bicykla a radšej tlačím. V lyžiarskom stredisku Kasárne-Javorníky sadáme do reštaurácie a obedujeme.

 

Prekračujeme hranice na Slovensko a po krásnej novej asfaltovej ceste frčíme dole dolinou. Zastavujeme sa len na vyhliadkovej veži, kde nás čaká pekná panoráma Javorníkov a v diaľke pohľad na Strážovské vrchy. Pokračujeme až do dediny Štiavnik, kde brzdíme pri hrobe Jána Kuciaka. Hrboľatou cestou pedálujeme do Bytče. Tu prezeráme zrekonštruovaný Sobášny palác, kaštieľ, a na námestí využívame čas do príchodu vlaku na zmrzlinu. Presúvame sa na vlakovú stanicu, kde po 65 km nasadáme na vlak a tešíme sa domov.

Za štyri dni a 320 km v sedle sme spoznali niektoré krásy krajiny a kultúry Považia a Valašska. Vrelo odporúčame všetkým nadšencom cykloturistiky, ktorí obľubujú krásne cyklochodníky, pamiatky, valašskú kuchyňu a pohostinnosť a zvlnený terén.


Stručne o mne.  Som Sofia Sokolová a mám 15 rokov. Rada bicyklujem, lyžujem, chodím na turistiku a popri tom fotím prírodu. Občas tiež bežkujem alebo splavujem. Na bicyklovaní ma veľmi bavia dlhé zjady alebo hrboľaté povrchy. Aj napriek tomu, väčšinu času jazdím práve po cestách.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *