Naše výlety

Popri rakúskych veterných mlynoch až ku ikonickému majáku

Môj každoročný prvý vyše 100 kilometrový výlet smeruje k Neziderskému jazeru. Tento rok však pandemické opatrenia neumožnili kľudnú marcovú jazdu do Podersdorfu a keďže sa mi nechcelo riskovať dvojtýždňovú karanténu, tak som jazdil 100+ km výjazdy len po Slovensku.

Keď sa situácia trochu ukľudnila, neváhal som, sadol som na bajk a už som trielil k hraničnému prechodu Berg. Rakúski policajti ma na hraniciach zastavujú a pýtajú odo mňa tzv. „3G“ (očkovanie, testovanie, prekonanie Covidu) potrebné pre bezkaranténny vstup do krajiny.

Dávam im doklad o očkovaní, zoskenovali QR kód a už som bol v Rakúsku. Netreba sa toho báť, táto kontrola trvá pár sekúnd.  V Rakúsku som nebol tak dlhú dobu, až mám pocit, že vstupujem do krajiny, v ktorej som nikdy nebol.

Pokračujem cez Berg do Kittsee. Aktuálne je sezóna marhulí, a tak ako správny Slovák som si na „privatgrund“ jednu odtrhol. Výborná. V Kittsee sa chcem napchať čokoládou zdarma, no mali zavreté, tak nič.

Vietor fúka do ksichtu a ja ležím na bicykli aby som čím viac znížil odpor. Po krátkej chvíli som v Pame a už mi rozvoniavajú lokálne pekárne, ale odolávam. Medzi Pamou, Gattendorfom a Zurndorfom zažijete asi najkrajší úsek cesty.

Asi netreba zdôrazňovať, že skoro v každej dedine nájdete vodovod a miesta na odpočinok je viac než dosť.

Cesty pomedzi lesy popri rieke,  striedajúce sa s krásnymi zarastenými poliami, samozrejme po cyklotrasách. Pred Gattendorfom treba odbočiť vľavo na Neusiedl am See.

Asi netreba zdôrazňovať, že skoro v každej dedine nájdete vodovod a miesta na odpočinok je viac než dosť. Osobitne v Zurndorfe zaujme malý obchodík so zeleninou. Výnimočný je tým, že si vezmete čo chcete a zaplatíte za to do priloženej pokladničky, ktorú nikto nestráži.

Ceny sú nižšie než v Lidli. Problém je len ten, že sa mi nechce ťahať nejakých 30 km na chrbte kaleráb. Pokračujem ďalej pomedzi polia pretkané veternými mlynmi. Po ceste míňam asi tretiu rozhľadňu, no nezastavujem, dobre som sa poskladal na bicykel, a tak idem ďalej.

Medzi Zurndorfom a Friedrichshofom je vždy také veterné vákuum. Konečne rozbieham bicykel aj na rýchlosti cez 35 km/h. Dobieha ma cestný cyklista na Pinarelle a má neskutočnú chuť somnou konverzovať. A tak sa rozprávame najprv o cyklistických témach a potom prejdeme k politike.

Rozpráva mi o tom aký je pán Kurz zlý premiér. Neviem, mne sa zdá ako celkom sympatický chlapík. Nejakým spôsobom sa mi podarilo zahovoriť túto mne nepríjemnú tému, a tak sa radšej zavesíme za seba a ťaháme proti vetru. Šetrí mi to kopec síl. Za Friedrichshofom sa odpájame. On smeruje k Weidenu am See a ja smerujem do Golsu a potom do Podersdorfu am See.

Idem po cyklotrase, kde majú prístup len cyklisti a obyvatelia priľahlých dedín. Po asi kilometri od odbočky ma predbieha modrý Volkswagen s nápisom Polizei. Zapne majáky a ja vyplašený zastavujem za ním na kraji cesty.

Pýta odo mňa doklady, cieľ cesty a „3G“. Všetko odovzdám, zodpoviem a môžem pokračovať. Každopádne už mám mierne pokazený zážitok z cestovania po Rakúsku.

Kde kedysi som prešiel z Bratislavy až ku Alpám a nikto sa za mnou ani neobzrel, tak teraz na úseku ani nie 50 km som zažil dve kontroly. Prechádzam popri poliach na ktorých je obrovské množstvo veterných mlynov.

Rozhodujem sa zastaviť, pretože práve stavajú asi tri nové veterné mlyny, a tak sledujem s údivom ako to majú rakúski inžinieri premyslené. Po chvíľke sa mi naskytne neuveriteľná príležitosť – traktor. Vravím si, že keby ma chcel „potiahnúť“ aspoň do Golsu. Bohužiaľ, to bol jeden z novších traktorov a teda často idem v závese aj cez 40 km/h.

Každopádne veterný tunel, ktorý traktor vytvára za sebou je na nezaplatenie.  Jediné, že mu nefungujú zadné brzdové svetla a tak pri brzdení do Golsu som sa skoro stal súčasťou zadnej konštrukcie. Traktor odbáča a ja pomedzi vinohrady vchádzam do dedinky Gols.

Veľmi útulná, vidno, že víno je hlavnou komoditou tejto dediny. Degustovanie a nákup vína je tu možný ozaj skoro v každom dome. Ja by som skôr potreboval vodu, no v Golse som napájadlo vody nenašiel.

Všade len víno. A tak vychádzam z Golsu a opätovne pomedzi vinohrady prichádzam ku hlavnej ceste. Pripájam sa na hlavnú cestu. Je tu obrovské množstvo áut, motorkárov a karavanistov, no keďže je tu aj široká krajnica, tak netreba sa toho báť.

Posledných asi 6 km do Podersdorfu, na najbližšej možnej odbočke schádzam z hlavnej cesty a už smerujem „Zum See“. Jeden kruháč, druhý kruháč a už vidím ikonický maják. Ešte predtým než zájdem ku majáku si všímam na zemi akýsi chodník slávy cyklistov a tak si fotím ruku Eddyho Merckxa. Ruku máme podobnú.

Prichádzam ku majáku. Vidno, že toto je obľúbené turistické miesto, pretože aj napriek covidu, je tu dosť plno. Z jednej aj druhej strany je pláž. Prekvapilo ma, že hĺbka vody je aj asi 200 metrov od brehu stále po kolená. Sadám si na kraj pod strom, pretože vonku je neznesiteľné teplo.

Teplomer, ktorý mám v tachometri zabudovaný mi ukazuje teplotu 36 stupňov v tieni. Dopĺňam energiu a vodu. Fotím sa s ikonickým majákom. V diaľke veľmi slabo vidno Alpy. Prekvapivo tuto pri vode nefúka. A tak sa nebojím oprieť bicykel aj o krajný pilier mosta. Fotím seba, fotím bajk, ikonický maják a už sadám na bajk na cestu domov. Teším sa, vietor ma bude tlačiť.

Cesta domov je rovnaká ako cesta do Podersdorfu. Ide sa podstatne ľahšie, vietor mi ozaj veľmi pomáha a ja s rýchlosťami okolo 35-40 km/h sa cítim ako na Tour. V Kittsee robím zásadné rozhodnutie a nebočím vľavo na Berg, Bratislavu ale idem vpravo na Jarovce, Rusovce a po hrádzi do Bratislavy.

Toto rozhodnutie mi pridalo na dĺžke cesty zbytočných 20 km vo vetre. Hlúpe rozhodnutie a zbytočné. Policajti ma na hraniciach skontrolovali, či som poctivo vyplnil e-hranicu. Všetko je v poriadku a tak prechádzam cez Jarovce, Rusovce a vychádzam na moju milovanú hrádzu. Síl v tomto úmornom teple už nemám veľa. Voda tiež pomaly dochádza.

Nechce sa mi zastavovať v bufete a tak mierne malátny prichádzam ku Prístavnému mostu a stadiaľ to už mám len 5 km domov. Konečne doma. Výlet z Bratislavy do Podersdorfu je krásna jednodňovka na bicykli.

Celkovo mala moja trať cez 120 km (ale keby idem priamo, bez nezmyselnej obchádzky cez Rusovce, by to bolo len čosi málo cez 100 km). Výhodou je, že skoro celú cestu idete po cyklotrase prípadne po lokálnych cestách, kde nestretnete viac ako jedno auto za celý výlet.

Asfalt je kvalitný, odporúčam vziať cestný bicykel. Nezabudnite si vziať veľa vody, aj keď sa v jednotlivých dedinách dá dočapovať, tak v týchto neskutočných teplách je pitný režim základ.

author-avatar

Michal Kaššaj - krátko o mne

Volám sa Michal Kaššaj, som 22-ročný študent pochádzajúci zo stredného Slovenska, žijúci v Bratislave a najradšej jazdiaci na východe. Voľný čas trávim s bicyklom, na cestách aj v dielni. Na cesťáku jazdím po Slovensku, Rakúsku, Maďarsku, no najčastejšie ma stretnete na hrádzi smerujúcej do Gabčíkova. Rád vybehnem aj do hôr na výlet po svojich alebo bike-packing.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *