Naše výlety

Prvé kilometre v Turecku

Po piatich rokoch som vymenil španielsku Costu Blancu za tureckú Antalyu, kde som dostal možnosť zúčastniť sa cyklistického sústredenia spolu s reprezentačným výberom. Aj po roku pandémia po celom svete robí poriadne neplechy, 2x sa nám menil termín pobytu.

Nakoniec ale všetko klaplo, ako malo a jednu peknú nedeľu som vyrážal do ďalšieho nepoznaného kúta sveta. Čo ma tak trochu na dátume zamrzelo, že práve ten deň boli na Slovensku prvé a možno aj posledné preteky v skialpinizme :). Neobišlo nás XY kontrol spojených s covidom, ako aj na hraniciach tak aj na letiskách, no všetko dopadlo v poriadku.

Bicykel musel byť naložený do pevnej krabice (alebo do cyklistického vaku) s danými rozmermi 120x80x20cm, ktoré sa na letisku až tak nekontrolujú, no daná hmotnosť (v tomto prípade 25kg) nemohla byť prekročená. Let bol naplánovaný z Viedne, s prestupom v Istanbule, v ktorom nás prekvapila snehová búrka, a následne do Antalye. Mimochodom, pre prípadné nevoľnosti, neodporúčam sledovať vykladanie a nakladanie batožiny, v tomto prípade bicyklov, do lietadla :).

 

Náš prechodný pobyt bol umiestnený v meste Okulcalar, okres Alanya, ktorá spadala do provincie Antalya. Ubytovanie v all-inclusive hoteli priamo na pláži, takže váženie hmotnosti bolo počas sústredenia striktne zakázané :). A nebol to len taký obyčajný hotel, ale doslova cyklistické stredisko. Celoročne sa tu usporiadávajú veľké cyklistické preteky na cestných i na horských bicykloch, ktoré spadajú aj do kategórie UCI.

To zaručuje na štartovkách poriadne zvučné mená zo sveta. Ako aj teraz, hotel bol prešpikovaný len cyklistami, z klubov z celého sveta, ktorí buď prišli najazďovať prvé kilometre na rovinatom pobreží, alebo z už „rozohriatých“ borcov, ktorí sa prišli pobiť o prvé UCI body do svetového rebríčka.

Všetko ale prebiehalo za prísnych opatrení no v celkom príjemnej atmosfére. Len za 10 dní, ktoré som tam bol, sa konalo niekoľko MTB a cestných pretekov, na ktorých nechýbali majstri sveta, európy atď. Nečudo, situácia je taká aká je a pretekov po celom svete je naozaj málo.

Hotel poskytoval športovcom pestrú stravu, masáže a autá pre tréningové skupiny a preteky. V mojom prípade to bolo po dlhšom období prvýkrát niečo iné ako merino ponožky v zimných tretrách a omrznutý ksicht, takže na preteky som sa zatiaľ nehrnul. Cesty možno neboli až v takom parádnom stave ako v Španielsku, no aj napriek tomu boli vodiči k športovcom maximálne tolerantní, ba dokonca vás zdravili na každom kroku :). To u nás nezažijete..

 po dlhšom období prvýkrát niečo iné ako merino ponožky v zimných tretrách a omrznutý ksicht

Keďže náš príchod na hotel bol v neskorých večerných hodinách, trénovať sme začali až na druhý deň, po vybalení bicyklov, v tak trochu mrzutom počasí. S naším príchodom vstúpilo do oblasti výrazné ochladenie so zrážkami a vetrom, ktoré chvalabohu dlho netrvalo.

Deň čo deň turecké slnko čoraz viac ohrievalo a nakoniec sme si užili pár dní aj v krátkych rukávoch.

Sústredenia sa zúčastnilo niekoľko desiatok slovenských reprezentantov, rôznych výkonnostných kategórii a s rôznym cieľom na tureckých cestách (preteky/tréning+preteky). Mal som to šťastie mať so sebou parťákov z nášho PROefekt teamu, a tak sme mohli vytvoriť vlastnú tréningovú skupinu s rovnakým systémom.

 

Dni zväčša pozostávali z dvojfázových tréningov – hlavným dlhým tréningom od rána do poobedia, a následným večerným ľahším vyjazdením alebo doplnkovým cvičením s vlastným telom, ktoré človeka po hodinách v sedle doslova dáva dokopy. Tak ako si zadok pomaly začal zvykať na sedlo, tak aj my sme od ľahších rovinatých tréningov postupne mierili do poriadne výživného tureckého vnútrozemia.

Každým kilometrom od pobrežia bolo cítiť chladnejší vzduch, ktorý privieval zo stále zasnežených vrcholov pohorí, rovnajúcim sa nášmu Gerlachu. Nohy sa s bicyklom taktiež časom skamarátili a na koniec sústredenia sme si aj dopriali sladkých 150km, s 3000m nastúpaných, svižného tempa :).

Nakoniec bolo z 8-mich tréningových dní natrénovaných cca 38hod, takže sústredenie vyšlo na parádu. Väčšina partia ostáva ešte mesiac hltať teplé kilometre, no ja mierim domov, kde ma čaká na horách najkrajšie obdobie na skialpoch :). Sezóna u nás ešte zďaleka neklope na dvere, takže hybaj von na hory, nech sa cítiš fajn 🙂

Športu zdar!


Stručne o mne. Kristián Jánošík. 21 ročný maník do pretekov na galuskach a XCéčiek. Do tváre ho moc nevídate, no za to jeho kokpit z gopro videí poznáte už naspamäť. Prácou sa venuje eshopu, našej požičovni a zbieraní akčných záberov z akcií. Inakšie kľudný a skromný človek, až kým si nepripne štartovné číslo :D. O sebe moc nenarozpráva, no s vašimi požiadavkami vám ochotne poradí.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *