Porovnania a recenzie

Prvý dotyk s Blizzard TRL 29

Je stred leta. Krásne, horúce, dlhé dni a ja sedím v práci za počítačom, potím sa do kancelárskej stoličky. Proste idylka. Volá Juro, s ktorým sme sa dlhší čas nevideli, a za 5 minút sme dohodnutí na jazdení. Ideme natáčať s chalanmi z Bicyklom po Slovensku pre Rasťovu reláciu Extrémne v horách. Cieľom je priblížiť cyklistiku a predstaviť zaujímavé bikové lokality širokej verejnosti. Beriem si voľno a ďalší deň sme tu – Cyklostopy Stará Ľubovňa.

Beriem si voľno a ďalší deň sme tu – Cyklostopy Stará Ľubovňa.

Vykladáme autá pri stredovekom vojenskom tábore. Z testovačiek od Rock Machine mi hneď padá do očí  veľmi pohľadný, elegantný, hliníkovosivý bike – 140 mm zdvihu vpredu aj vzadu, 29 palcové kolesá, béžový retro pásik na plášťoch. Krasoň na prvý pohľad. „Vyberám si teba Blizzard Trl 29!“

Robím pár koliečok okolo auta, štelujem páčky bŕzd, výšku sedla, riadítka, tlaky v plášťoch a pružení a vyrážame. Už po prvých metroch mi ide po rozume: „Fíha, ale sa to pekne rýchlo valí.“ Pozícia na šliapanie je príjemná. Cvakávam 12 prevodov  hore dole, ktoré idú presne ako hodinky. Rozsah musí bohate stačiť aj pri prudších výšlapoch, vravím si. Za pár minút si to potvrdzujem na vlastných nohách. Excitovaný z nového stroja fičím hore ako s motorom.

Hneď prvý zjazdový trail, ktorý ideme, je jeden z tých strmších v Starej Ľubovni. Na neznámej trati, na neznámom bicykli driapem naverímboha dole za lokálom Peťom.  Rýchle rozbité pasáže striedajú ostré točky jedna do druhej. Narvem to do nich bez toho aby som musel s bikom bojovať. Ochotne sa zloží do klopenky a ide kam ho nasmerujem. Po predsudkoch o bicykloch s veľkými kolesami, o tom aké musia byť nemotorné a neobratné ostávam veľmi milo prekvapený. Je to žihadlo.

Holt, musím myslieť na brzdenie o metrík skorej.

Pri prudkom brzdení z veľkých rýchlostí si všímam, že brzdy so 180 mm kotúčmi pod mojou váhou tesne pod 90 kg statočne bojujú, ale prijal by som troška väčšiu brzdnú silu. Holt, musím myslieť na brzdenie o metrík skorej. Pocit drncania zadku riešim jemným upustením tlaku z tlmiča, točítkami kompresie a odskoku. Predok som si už pri aute nastavil takmer akurát a dolaďujem ho len jedným klikom. Po tomto sa ho už vôbec nechytám. Zvykám si a ďalšie jazdy sa cítim, akoby som na tomto bajku jazdil odjakživa. Zabúdam že sa vozím na trailovom bicykli a idem tak, ako som zvyknutý – agresívne. Blizzardu to teda zjavne neprekáža, skôr by som povedal, že si to užíva… že sa cíti dobre…

Neskôr nachádzame krásny úsek trailu, na ktorý sme čakali. Tri, či štyri výborné točky, medzi nimi vlnky na skočenie alebo pretlmenie a zrýchlenie, alebo prejdenie po zadnom. Púšťame sa do toho na plno jeden za druhým. Lesom sa ozýva ten uspokojujúci zvuk spod zadného plášťu: „Bráááp !! “*(zadný, niekedy aj predný plášť, ktorý stratí trakciu v zákrute a pri stálej rotácii dopredu sa zároveň pohybuje do boku, až kým nenarazí na strmšiu časť klopenej zákruty a zasa získa trakciu – vydáva špecifický zvuk, v bicyklovej komunite označovaný citoslovcami Brááááp 😀 ),
nasledovaný výskotom od návalov adrenalínu a záplavou endorfínov. Baví ma zísť a zase si úsek rýchlo vyšliapať. Jazdíme ho znova a znova. Rám je dosť tuhý aj na takéto blbnutie. Je počuť, že veľké kolesá dostávajú viac zabrať, no aj po takomto zaobchádzaní zostávajú rovné.

Únava po celom dni jazdenia sa ale nemohla neprejaviť. Ja so Šimim dávame pár tesnotiek ostávajúc prevesený nad rajdami. Peťo vyzúva plášť a nepríjemne padá. Nadnes to balíme a jazdu k autám, aj keď s ťažkým vybavením v ruksakoch, si konečne môžu užiť aj filmár Rasťo s fotografom Majom. Výborné povozenie na výbornom bicykli, na výborných trailoch. Lúčime sa s chalanmi z Cyklostôp,  želáme veľa zdaru pri ďalšom budovaní a presúvame sa do Lechnice. Už sa neviem dočkať na ďalší deň jazdenia.

autor: Bobo Glos

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *