Naše výlety

Tatry od severu

Legálne sprístupnených miest pre cyklistov v Tatrách je naozaj pramálo, niektoré zákazy mi prídu úplne nezmyselné, ale čo už narobíme. Jeden deň sme sa vybrali stráviť v severnej časti a prejsť aspoň pár kilometrov v Javorovej a Bielovodskej doline.

Javorová dolina
Auto nechávame hneď pri štátnej ceste neďaleko dreveného kostolíka v Tatranskej Javorine. Odtiaľto vedie dolinou asfaltka až po horáreň pod Muráňom, čo je skromných 2,5km tam a rovnako späť. Pozor! Túto trasu sa zatiaľ nikomu nepodarilo legalizovať hoci vedie po asfaltke a tak vkladám všetky nádeje do zvyškov zdravého rozumu a verím, že neškodní cyklisti na asfalte prírodu nejako nepoškodia.

Hneď za Javorinou vchádzate do lesa a pomedzi vrcholce smrekov začne vytŕčať skalná stena vrchu Kôň. Vyzerá ako malý El Capitan. Cesta mierne stúpa a popri horskej rieke sa dostanete na otvorenejšie miesta, odkiaľ už jasne vidieť Kolový aj Jahňací štít, Kopu brán a ďalšie zaujímavé miesta určenú už pre pešiu turistiku alebo lezenie.

Ani sa nenazdáte a ste na drevenom mostíku kúsoček od horárne pod Muráňom, kde končí asfalt. Turistické chodníky pokračujú ďalej, no tu by som ľudí zbytočne nedráždil. Je čas na desiatu a cestu späť. Hold. 2,5 km nie je svet, no miesta sú to krásne. My sa spúšťame dole, kukneme ešte kostolík v Javorine, nahodíme bajky na strechu auta a mierime do vedľajšej doliny.

Bielovodská dolina
Od Javorovej je vzdialená len pár km, no s deťmi by som to po hlavnej ceste neriskoval, preto sa pod jej ústie zvezieme autom. Zhodíme bajky, zaplatíme parkovné, ktoré nie je nijak prehnané a režeme do doliny, ktorou vedie legálna cyklotrasa. Tiež nič svetaborné a jej koniec uzriete po troch kilometroch, ale ak spojíte obe doliny, tak to stojí za pekný výlet.
Oproti Javorovej sa tu cesta viac kľukatí, občas chvíľku strmšie stúpate, aby ste sa vzápätí pár metrov spustili a pokračovali opäť mierne do kopčeka. Po pravej strane preteká Biela voda a už krátko po začiatku vidieť mohutné tatranské kopčiská.

Hore dole vpravo vľavo a odrazu ste na obrovskej lúke pri horárni Biela voda. Cesta pokračuje ďalej, vy nesmiete. Nepochopiteľné a podľa mňa neskutočne kreténske, ale také sú už pravidlá tohto národného parku. Zožujeme žemľu, odvážime sa urobiť ešte jednu fotku dvadsať metrov za rampou a je čas ísť dole.

Rekordy v počte najazdených kilometrov tu určite netrhnete, ale ako spestrenie prázdnin či víkendu s menšími deťmi poslúžia doliny výborne. My sme to stihli pred hlavnou sezónou, preto sme sa v doline netlačili s pešími turistami, ako to tam vyzerá v hlavnej letnej sezóne neviem, ale v týždni by to nemuselo byť extrémne hrozné.

Vo vlastnom záujme neporušujte pravidlá, nesnažte sa na bicykloch dostať ďalej ako je to povolené. Berie sa to v týchto končinách celkom vážne a hádka s lesníkom o tom, či môžete alebo nemôžete ísť po asfaltovej ceste vám určite nespríjemní deň.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *