Naše výlety

Tichá dolina – Kasprov vrch bicyklom aj peši

Túra na Kasprov vrch je vhodná pre všetkých, ktorí sa neradi potácajú v zástupe turistov tiahnucich na niektorú z tatranských chát. Začiatok tohto horského výletíku úmyselne umiestňujem k hotelu Permon na Podbanskom, kde sídli aj naša požičovňa bicyklov. Niežeby som vás chcel nahovárať, kľudne si preneste svoj bicykel, ale každopádne si nejaký zaobstarajte.

 

Úvod výletu totižto tvorí jazda po cyklotrase Tichou dolinou. Áno, môžete ju absolvovať aj peši, ale komu by sa už chcelo stúpať po asfalte 12 kilometrov tam a ďalších 12 späť. Usudzujem, že sa tiež neradi týrate a tak šup ho do sediel a už aj to ubieha.

Asfaltka na celej dĺžke stúpa iba mierne no neprestajne. Aj preto sa dolina volá (pravdepodobne) podľa Tichého potoka, ktorý nehučí, nepadá cez obrovské skaly závratnou rýchlosťou, ale pozvoľna ticho a pomaly tečie.

Cesta vedie takmer celý čas po pravej strane potoka a keď sa už prehupnete na opačný breh, ste na konci cyklotrasy. Tu už vidieť kopčiská hlavného hrebeňa a celkovo mne osobne sa Tichá dolina páči až v jej závere.

Z bicyklov zoskočíme, zamkneme ich kde uvážime a hybaj pešo hore. Chodníček hneď naberá na výške a ak ste sa doteraz nepotili, privítate prvé kropaje tu.

Vpravo, vľavo stále hore až sa dostanete na hranicu lesa odkiaľ už vidieť trávnatý svah a chodník v ňom. Tak ešte chvíľku prudšie hore a v kosodrevine sa to konečne zlomí, chodník naberie normálnejší sklon a tak zostáva dych aj na rozprávanie.

A rozprávať tu veru je o čom. V diaľke vidieť Kriváň, ktorý z tejto strany vyzerá trochu inak ako sme zvyknutý, vidieť Tichú dolinu, Tomanovu dolinu a už aj zábrany pod Kasprovým vrchom. Ozaj. Z našej strany divočina, ale z Poľska vedie na vrchol lanovka a v zime je to ich vychýrené lyžiarske stredisko.

Dokonca som počul historku ešte z čias bývalého režimu, keď vodič ratraku akosi neodhadol terén a zošupcoval sa s mašinou na slovenskú stranu. Naspäť sa nedalo, tak to pustil dolu svahom až do doliny a potom celou Tichou. Vraj bol z toho na hraniciach celkom poprask, keď ho viezli späť a hútali, ako sa k nám dostal.

No ale nič, keď vidíte vrchol, ste už takmer hore. Čaká vás posledný traverz a tradá, konečne sa odkrýva výhľad aj na Poľskú stranu, ktorá je už na pohľad menej kopcovitá. Ak máte trpezlivosť a šťastie, môžete na chate niečo zjesť a potom buď ďalej hrebeňom na Svinicu alebo po Červených vrchoch. Ja tu točím čelom vzad a stúpam chodníčkom späť.

Nezdá sa to, ale to neustále brzdenie stehienka celkom potrápi a preto niet krajšieho pocitu, ako keď nasadnete zas na bicykel a spustíte sa celou dolinou bez námahy.

author-avatar

Majo Illéš - krátko o mne

Volám sa Majo Illéš a som najstarší chren z partie, prvá písomná zmienka o mne je z roku 1981. Pár rokov som pracoval ako profesionálny horský záchranár, následne ako redaktor v motocyklovom časopise Motohouse, pretože môj život vtedy napĺňali motorky a cestovanie. Neskôr som okúsil prácu kameramana a strihača v televízii, až sa to napokon celé zlialo a teraz môžem fotiť, písať, kamerovať, cestovať, chodiť po horách a žiť svoj sen vo vlastnej firme – Bicyklom po Slovensku.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.