Naše výlety

Tichou dolinou do Hladkého sedla

K spojeniu cyklistiky a turistiky som si prvýkrát pričuchla minulý rok, keď sme sa s Jurom a Kikou vybrali na Veľký Bok v Nízkych Tatrách. Hoci bola už neskorá jeseň a dni boli už citeľne kratšie, vďaka bicyklom sme dokázali za deň prejsť relatívne dosť kilometrov a užiť si naozaj nádherný deň na horách. Viac si o tom môžeš prečítať tu: Veľký Bok

Tentokrát si však vyberám rozhranie Západných a Vysokých Tatier. S ocinom naložíme bicykle do auta, v Mikuláši sa k nám pridá ešte sesternica Táňa a v trojici svorne vyrážame naproti horskému dobrodružstvu.  Východiskovým bodom  nášho  výletu  je Podbanské – ústie Tichej a Kôprovskej doliny.

Kým druhú spomínanú som na bicykli navštívila už niekoľkokrát, v Tichej doline to bude moja premiéra. Dolinou nás vedie, asfaltová cesta, hoci je miestami rozbitá, nie je to nič, čo by ste nezvládli na bežnom bicykli.

Hneď na začiatku doliny prechádzame okolo niekoľko veľkých hnedých upozornení o tom, komu táto dolina naozaj patrí. Na medvede však  rýchlo zabúdame a šlapeme do pedálov, aby sme sa čo najrýchlejšie dostali na koniec doliny. Hoci nás cyklotrasa v Tichej doline vedie krásnou prírodou, chceme ju mať čo najskôr za sebou. Približne po 12 kilometroch prichádzame na koniec cyklochodníka a zanechávame bicykle o samote.

Kým na asfaltke sme stretli pomerne dosť ľudí,  ďalej už pokračujeme len my traja. Čaká nás ešte 6 kilometrov šlapania turistickým chodníkom do Hladkého sedla. Úzky chodník nás prevedie zo zeleného lesa ponad vody Tichého potoka až k pláňam posiatym čučoriedkami. Čím ďalej kráčame,  tým viac vidno znaky prichádzajúcej jesene – listy stromov už hrajú všetkými možnými farbami a tráva naberá odtiene žltej.

Čaká nás ešte 6 kilometrov šlapania turistickým chodníkom do Hladkého sedla.

Zrelé čučoriedky a brusnice prenechávame zvieracím obyvateľom doliny a stúpame do sedla Závory. V ňom, rovno pred nami, stojí Hladký štít. Za sebou máme výhľad napríklad na Kasprov vrch, či Kondrátovu kopu – bystrejšie oko zbadá aj smutne známy Giewont.

Po pravej ruke vidíme Temnosmrečianske plesá pod dohľadom Kôprovského štítu a okrem iných aj Mengusovský štít. Výhľady sú tu naozaj veľkolepé, a tak sa tu chvíľu kocháme týmto nádherným kúskom Zeme.

Zo sedla Závory je to do Hladkého sedla naozaj iba chvíľka. Kráčame kamenistým chodníkom a za pískania svišťov prichádzame do nášho cieľa. Pohľad do doliny piatich poľských plies sa nedá opísať inak ako dych vyrážajúci.

Aj keď nás vietor núti obliecť na seba ďalšie vrstvy oblečenia, nechce sa nám opustiť naozaj výnimočný kút Tatier, a tak sa kocháme, fotíme a špekulujeme nad ďalšími výletmi, ktoré by sme tu v okolí mohli podniknúť.

Ešte posledný pohľad na poľskú stranu Tatier a už kráčame naspäť, tou istou cestou a opäť uchvátení zo všetkého čo vidíme. Bicykle nás trpezlivo čakajú na svojom  mieste a nám neostáva nič iné, ako sa na nich pustiť dolu Tichou dolinou.

Namiesto úmorného šľapania pešo celou dolinou, sa po relatívne rýchlom zjazde nachádzame na Podbanskom. Celkovo sme prešli cca 36 kilometrov – a práve bicykle nám ušetrili kopec času.

Nie všade sa dá dostať bicyklom, no aj tak  ho môžeme využiť ako skvelé približovadlo na ceste k svojmu  cieľu. 😊

author-avatar

Adriana Suryova - krátko o mne

Moje meno je Adriana mám 27 rokov a mojím najväčším šťastím je, že žijem na Liptove. Na mojom  horskom bicykli ma môžete stretnúť na lokálnych poľných cestách a cyklotrasách. Okrem cyklistiky sa tiež venujem turistike a jemne zabŕdam aj do skialpinizmu. Nepovažujem sa žiadneho extra športovca,  no pohyb v prírode mi robí radosť. A myslím, že práve o tej radosti to má celé byť. :)

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *