Naše výlety

Zážitková cyklotúra okolo “ Jezioro Czorsztyńskie pod hradom Niedzedza“

Región Liptov patrí k  najlepším regiónom pre športovú cyklistiku, ale predsa len tu chýba poriadny cyklochodník, kde by som si mohol bezpečne zajazdiť. Populárna trasa okolo Liptovskej Mary je počas turistickej sezóny dosť nebezpečná a radšej objavujem nové miesta.

Myslím si, že je dobré opustiť občas domáce ihrisko a vyraziť s partiou za poznávaním. Minulý rok sme sa rozhodli pre cyklovýlet k našim severným susedom. Magnetom bola pre nás správa o úplne novom cyklochodníku okolo jazera Czorsztyńskie s možnosťou návštevy hradov Niedzica a Czorsytyn. V pláne sme mali aj návštevu obce Niedzica, v ktorej sa nachádza rodný dom hereckej legendy Michala Dočolomanského.

Z Liptovského Mikuláša to je na hranicu približne 110 km a cesta autom ubehne veľmi rýchlo. Poslednou obcou na našej strane je Spišská Stará Ves, za ktorou sa nachádza hranica s Poľskom. Priamo tu je vybudované veľké odstavné parkovisko Sromowce Wyžne, ktoré bolo v čase našej návštevy bez poplatku. Odparkujeme teda naše autá, zložíme bicykle zo strešných nosičov a túra môže začať.

Spoznávanie jazera Czorsztyńskie a jeho okolia začíname pri menšej prečerpávajúcej nádrži Sromowce, ktoré od jazera Czorsztyńskie oddeľuje priehradný múr. Czorsztyńskie jazero má plochu 10 štvorcových kilometrov a spolu so Sromowieckim jazerom vznikli prehradením Dunajca a vybudovaním priehrady medzi zámkom Niedzica a hradom Czorsztyn.

Priehrada bola dokončená v roku 1997, priehradný múr je vysoký 56 metrov a je verejnosti prístupný. Naša trasa bude viesť smerom na Haluszovu k zrúcanine hradu Czorsztyn. Aj keď sa bude bicyklovať okolo jazera, cesta je členitá a nachádzajú sa na nej pravidelné vlnky v podobe 2 – 3 km dlhých kopcov.

Za každým stúpaním ale nasleduje zjazd, a tak si vôbec nesťažujeme. Veľmi príjemným prekvapením je kvalita ciest. Minimálne v tejto časti krajiny sú cesty pomerne nové, bez nebezpečných jám a so širokou krajnicou. Príjemným prekvapením je správanie sa vodičov prechádzajúcich vozidiel, ktorí príkladne rešpektujú bezpečnosť cyklistov. Obiehali nás len v prípade, pokiaľ im v protismere nešlo iné vozidlo a mali dostatok priestoru na obchádzku. Platilo to pri osobných autách aj autobusoch, a to bolo veľkým povzbudením pred jazdou v cudzom teréne.

Zrúcanina hradu Czorsztyn je našou prvou väčšou zastávkou. Odbočka k nemu vedie cez rovnomennú obec, inak veľmi dobre pripravenú na nápor turistov. Poliaci sú národom s obľubou využívajúci víkendy na poznávanie svojej krajiny, a dedinka je aj preto plná obchodíkov, reštaurácií, ubytovacích zariadení a iných služieb cestovného ruchu. Pred príchodom k samotnej zrúcanine sa nachádza spoplatnené parkovisko. Aktuálne plné. Odtiaľ vedie cesta ďalej prudkým zjazdom k nášmu cieľu.

Hrad leží na vrchole kopca s názvom Hradný vrch v nadmorskej výške 558 m n. m. nad bývalým korytom rieky Dunajec. Súčasný tehlový hrad bol postavený v priebehu prvej polovice 14. storočia za vlády Kazimíra Veľkého. Hrad v Czorsztyne plnil dôležitú funkciu hraničnej pevnosti pri starej diplomatickej ceste, ktorá spojovala Poľsko s Uhorskom.

Počas sledu dejín bol hrad viackrát poškodený, tak ako to pri stredovekých stavbách obyčajne býva, a do dnešnej doby sa zachovali len obvodové hradby s náznakom hradných bášt. V každom prípade, z hradu je krásny výhľad na jazero aj oproti stojaci hrad v Niedzeci. Po pár fotkách a krátkom oddychu pokračujeme ďalej v ceste okolo jazera.

Ešte chvíľku jazdíme po bežnej komunikácii, ale po pár kilometroch sa dostávame na avizovaný nový cyklochodník, ktorý by mal pokračovať okolo celého jazera. Od tejto chvíle si už len vychutnávame bezpečnú jazdu a krásnu prírodu. Jazda vedie skrz „lužný“ lesík, v ktorom sú vybudované lavičky a altánky pre oddych. Idylku dopĺňa nami viackrát križovaná rieka po pekných mostíkoch – Dunajec.

Profil cesty sa zmenil, a my sa viac menej len vezieme po rovine popri jazere. V okolí je množstvo menších reštaurácií, a keďže sme od rána poriadne nejedli, zabočíme do jednej z nich doplniť energiu. Opäť sme boli milo prekvapení úrovňou služieb, síce išlo o obyčajný fast food, ale tak porcia, ako aj ceny boli veľmi prijateľné.

 

Po doplnení energie pokračujeme ďalej. Spočiatku sme si mysleli, že cyklochodník vedie len okolo jazera, ale cestička pre cyklistov pokračuje ďalej smerom na Nowy Targ. Rozhodli sme sa pokračovať až tam. Reku, ak bude otvorený trh, tak aspoň krowky domov donesieme… Naše nadšenie z bezpečnej jazdy však končí asi 10 km pred príchodom do mesta. Stratili sme cestičku pre cyklistov a musíme sa vrátiť naspäť na bežnú komunikáciu, kde poriadne zhustla doprava.

Je víkend, celkom pekný deň, na cestách sa tvoria kolóny, a z toho nemám ako cyklista dobrý pocit. Našťastie, kritický úsek nemal dlhé trvanie a po príjazde do mesta sme hneď pod mostom opäť našli náš stratený cyklochodník, ktorý kopíroval tok Dunajca. Odteraz sme opäť v bezpečí. Menšou nepríjemnosťou bola letná prehánka, ale s tou sa proste v lete počíta a mokré zadky nám nevadia, však sa to doma operie.

Asfaltka pokračuje ďalej a my prechádzame viacerými obcami, kde pozorujeme ako si žijú domáci. V obciach sa stále gazduje, vrčia traktory, popri cestách vidíme pasúci sa dobytok, aj kačky a husi. Pre cyklistov je takmer všade otvorené bistro alebo kaviareň. S ubytovaním tiež nie je problém, nachádza sa tu množstvo penziónov aj hotelov s vyšším štandardom.

Po pár kilometroch prichádzame do lesíka, v ktorom končí asfalt a vezieme sa po šotoline. Naša priemerná rýchlosť padá prudko dole a pripadáme si ako na Paríž Roubix. Mokrá šotolina je pre naše galusky absolútne nevhodná a začíname sa trápiť. Našťastie, v strede lesa sme našli parádny altánok, kde si môžeme na chvíľku odpočinúť pred záverečným úsekom.

Vzhľadom na spomalenie je nám viac-menej jasné, že s návštevou rodného domu Michala Dočolomanského sa môžeme rozlúčiť. Škoda, tohto herca mám už od detstva rád, od jeho dabingu Macka Uška až k mojim obľúbeným filmom Tisícročná včela,  Adéla jěšte nevěčerala, Tajemného hradu v Karpatoch a mnohých iných. Čas hrá zrazu proti nám, a preto pokračujeme ďalej v šliapaní do pedálov.

 

V obci Debno zbadáme vysoký priehradný múr, po ktorom by mal opäť viesť náš cyklochodník. Vystúpame 3 kaskády schodov, a naozaj, sme na čerstvo položenom asfalte a opäť môžeme naplno rozbehnúť naše „žiletky“. Priemerná rýchlosť nám utešene rastie a s vyššou rýchlosťou sa nám zlepšuje aj nálada.

To ale netušíme, do čoho ideme. Na tejto strane jazera je síce všade položený nový asfalt a cestička je určená len pre cyklistov, ale brehy sú veľmi kopcovité a jedno prudké stúpanie strieda druhé.

Stehná dostávajú zabrať a na niektorých miestach ideme sotva 7km/h, modlíme sa, aby sme neroztrhli retiazku. Posledné stúpanie sme vyšli s vypätím posledných síl a na kopci si od srdca uľavíme.

Našťastie, blížime sa do cieľa k hradu Niedzica a konečne sa povezieme z kopca. Sme vyšťavení, ale zatneme zuby a dole kopcom sa rozbehneme čo to dá. Cesta je po prehánke prázdna a rýchlou jazdou nikoho neohrozujeme. Po pol hodine svižnej rýchlostnej skúšky prichádzame k hradu.

Ide o veľmi dobre zachovalý romantický vodný hrad, ktorý patrí k vôbec najväčším turistickým lákadlám v južnom Poľsku. Podľa popisu ide skôr o zámok ako o hrad, a podľa fotiek sa v ňom dá absolvovať veľmi pekná prehliadka. Hradné nádvorie aj izby sú vyzdobené dobovými zariadením a je mi naozaj ľúto, že nemáme viac času na prehliadku.

Na priehradnom múre si vychutnáme aspoň fantastickú zmrzlinku, ktorá chutila výborne. Po 20-minútovej prestávke sme sa vybrali k autám a k najbližšej reštaurácii v parku blízko parkoviska, kde si doprajeme obed a pivko. Všetci sú spokojní s cyklistikou aj s novými zážitkami a s dobrou náladou sa vraciame späť domov na Liptov.

 

Czorsztyńskie jazero má veľmi dobré podmienky pre aktívnu dovolenku.  Môžete požičať loďky, vodné bicykle, alebo absolvovať jazdu na vyhliadkovej lodi. Plavba trvá 1,5 hodiny a mala by stáť 4 Zl., čo je super cena. My sme túto oblasť navštívili len kvôli novému cyklochodníku, ale určite sa sem oplatí prísť na celý víkend. Prehliadka zámku Niedzica spojená s návštevou rodného domu našej hereckej legendy a cyklistika okolo jazera za to určite stoja.


 Stručne o mne. Pavol Bačík, 44 rokov, rodák z Liptovskej Ondrašovej. Nadšený športovec a vždy pripravený fotograf. V súčasnej dobe predseda bežeckého oddielu ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová. Viacnásobný účastník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach a mnohých polmaratónov doma na Slovensku aj v zahraničí. Najlepšie sa cíti na dlhých tempových behoch, ale postupne sa začína venovať aj horskému trailovému behu. Bežecký tréning rád kombinuje s cyklistikou, turistikou, lezením po ferratách a v zime s obľúbenými bežkami. Ako zvykne vravieť: „Šport sa stal súčasťou môjho života, lebo vtedy môžem vypnúť a cítim sa slobodný.”

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *