Naše výlety

Bratislava – Banská Bystrica na Favoritoch

Traja bývalí spolužiaci, tri dni, dve noci, tri bicykle z minulého milénia. Cieľ ? Banská Bystrica. Celý tento náš projekt začal v rámci každoročných stretnutí pri grile. Stretli sme sa na terase, v Bratislave boli premnožené komáre, mäso mi zhorelo a my sme spomínali na staré dobré časy z gymnázia. Ako každý rok.

No tento raz to bolo iné záverečnou časťou grilovačky, a to najmä preto, lebo nám vnukol nápad ísť sa vyvetrať na bicykle. Ja som zrovna opravoval starú Esku a tak sme sa dohodli, že keď už pôjdeme, tak aspoň poďme na starých kusoch, nech to nie je až také ľahké. Ja som bicykel mal, ale spolucestovatelia Jany a Tomáš potrebovali nejaké staré kusy nájsť.

Oprava bicyklov

Zavolali sme do viacerých kovošrotov, či sa náhodou niekto nechce zbaviť týchto klenotov bývalého režimu. Nie, nechcel. A tak sme to nechali tak, že však sa problém vyrieši sám. Neuveriteľné je, že problém sa ozaj vyriešil. Sám. K Tomášovi prišli majstri niečo robiť do domu a keď im spomenul aký plán máme na leto, tak mu ponúkli starý Favorit, pretože už je aj tak nepojazdný.

Janymu zase zavolal kamarát, či nechce odkúpiť jeho starý bicykel. Ten bol síce pojazdný, no bol to zlepenec viacerých modelov (Favorit, Eska, Peugeot a bohvie čo ďalšie). Bicykle by sme mali, len ešte bolo potrebné urobiť z týchto nehnuteľností aj hnuteľné veci, ktoré sú schopné zvládnuť okolo 300 km, cez kopce, proti vetru a v daždi. A tak sme sa pustili do opráv.

Rozdelili sme si prácu, ja som svoj bicykel mal viac menej hotový, takže som len prirobil zadný nosič a mohol som sa pustiť do Janyho zlepenca. Tomáš robil na svojom bicykli. Jany, ako najmenej technický zdatný, nám pravidelne nosil výborné nápoje a neustále griloval cukinu, ktorú u nich doma už nikto nechcel. Neskôr sme na Janyho delegovali úlohu pridržiavača bicyklov.

Bolo potrebné urobiť z týchto nehnuteľností aj hnuteľné veci, ktoré sú schopné zvládnuť okolo 300 km.

Práce nám išli od ruky. Začínalo to vyzerať, že tento náš projekt sa možno aj podarí.  Janyho bicykel sme spojazdnili a s vymenenou reťazou a prirobenou prehadzovačkou bol pripravený sa zahryznúť do kopcovitého Slovenska.

Pri Tomášovom Favorite sa vyskytlo viacero problémov. Najmä zahrdzavené časti nám robili starosti. Keď sme už upadali do miernej beznádeje, Jany ugriloval ďalšie cukiny a zas sme boli plní síl. Ani sme sa nenazdali a už bol bicykel nalakovaný podľa požiadaviek. Vyzeral perfektne.

Ešte v ten deň sme naň nahodili omotávky, prehadzovačku, prešmykač, brzdy. Takto sme už nechali bicykel Tomášovi, nech ho dokončí a o dva dni sa hlási na prvých testovacích jazdách na bratislavskej hrádzi.

Testovací deň

Testovací deň prebiehal bez väčších komplikácii. Bicyklom sme dávali zabrať, zvykali sme si na absolútne nepohodlie a diskutovali sme o problémoch, ktoré trápia svet. Boli sme si takí istí, že naše bicykle sú super, že sme nepovažovali za podstatné ich odskúšať na dlhšej trati ako 40 km, a tak sme sa dohodli na odjazde nasledujúci deň.

1. deň – Bratislava – Komárno

Stretávku máme mať ráno pod Prístavným mostom, no kvôli búrkam, ktoré bičujú Bratislavu posúvame odjazd na poobedie. Stretávame sa a tešíme sa na spoločný bike-packingový výlet, a tak  rovno vyrážame a bavíme sa o tom, aké sú bicykle perfektné.

Cieľ cesty je Banská Bystrica. Toto mesto sme si vybrali z dvoch dôvodov. Jeden bol ten, ktorý sme prezentovali známym a to, že Jany s Tomášom v tomto krásnom meste na úpätí hôr ešte neboli, a teda sa chceli ísť pozrieť do srdca stredného Slovenska. Skutočný dôvod je trochu odlišný, a to fakt, že si nie sme moc istí našimi bicyklami, našou kondíciou a vieme, že od Bystrice sa cesty ešte viac dvíhajú.

Nechápem, prečo si ľudia kupujú nové bicykle, keď tieto Favority sú také super.

Každý nesieme svoje vlastné veci, len Tomáš nesie v prvý deň cesty stan a ja nesiem aj celú dielňu na opravu bicyklov. Každopádne úvodne momenty našej cesty sa nám veľmi páčia, ideme po kvalitnom asfalte v smere na Gabčíkovo, vietor nám fúka do chrbta a bicykle nevydávajú žiadne nepríjemné zvuky. Preto sa rozhodujem vyhlásiť, že nechápem, prečo si ľudia kupujú nové bicykle, keď tieto Favority sú také super. Z ničoho nič, po tomto výroku, sa mi zablokuje celé zadné koleso, reťazou sa nedá pohnúť a robím asi 5 metrový šmyk.

Prvýkrát stojíme a vyzerá to na vážny technický problém. Treba pripomenúť, že aktuálne sme asi tak 10 km od Prístavného mosta a už je Favorit pokazený. Vyzerá to tak, že koliesko, ktoré je v zadnej voľnobežke sa každým jedným pohybom stále viac a viac priťahuje, a preto mi zablokovalo koleso. Keďže, sme výborne vybavení, tento technický problém opravujeme kusom sáčku a veríme, že to udrží koliesko bez priťahovania.

Po oprave tohto  problému pokračujeme. Môj bicykel začína vydávať otrasné zvuky, ale rozhodli sme sa, že ich budeme ignorovať. A tak prekračujeme vodný stupeň Čunovo a vychádzame na hrádzu priamo popri Dunaji. Nariekanie môjho bicykla je stále výraznejšie.

No po daždi sa objavuje slnko, ktoré sa odráža v rýchlo tečúcom Dunaji. Dodáva nám sily a ani sme sa nenazdali a už vidíme kompu pri Vojke pri Dunaji. Za touto dedinou sa však začína opätovne mračiť. Naše obavy sa naplnili a už nám prší. Jednohlasne sme zhodnotili, že je najlepší čas sa najesť a tak zastavujeme uprostred najväčšieho dažďa a napchávame sa rýchlymi cukrami.

Môj bicykel začína vydávať otrasné zvuky, ale rozhodli sme sa, že ich budeme ignorovať.

Naplnení energiou, sadáme na Favority a asi po 2 kilometroch sa na nás zase usmialo slnko, no nám premočeným to už bolo jedno. Vychádzame na vodné dielo Gabčíkovo a sme ohúrení schopnosťou ľudí skrotiť také obrovské množstvo vody. Každopádne nám sa čas skracuje a chceme ešte dnes prísť do Komárna.

Po prejdení vodného diela Gabčíkovo bočíme vpravo dole strmým kopcom na hrádzu, ktorá by nás mala cez Medveďov priviesť až do Komárna. Hrádza v úseku po Medveďov je úplne v pohode zjazdná pre všetky typy bicyklov. Vietor fúka s nami, a tak rýchlo pokračujeme do Medveďova. Tam sa zastavujeme na rýchle doplnenie energie a napitie sa.  Potom však príde niečo, čo nás všetkých prekvapí.

Krásny nový asfalt. Dokonca aj môj polorozbitý bicykel prestáva vydávať nepríjemne zvuky. Na chvíľu. Táto nová cesta vedie až do Komárna. Síce je tu pár úsekov, kde vás vytrasie  panelka, no 90% cesty je luxusný nový asfalt. Bežne nezaujímavá cesta do Komárna, sa vďaka kamarátom a krásnym scenériám, ktoré vytvárajú lužné lesy, Dunaj a slnko, mení na jednu z najkrajších jázd, ktoré som v tomto regióne absolvoval. Začína sa stmievať a my prichádzame do Komárna. Cieľ dnešnej cesty, hoci len 100 kilometrovej sme splnili. A tak sa ukladáme spať.

2. deň – Komárno – Zvolen

Prvé ranné lúče nás budia, a tak rýchlo do seba niečo nahádžeme, pobalíme veci na bicykel a vyrážame. Dnes nás čaká ťažšia etapa z Komárna až ku Zvolenu. Tretí deň sme už chceli len prejsť zo Zvolena do Bystrice a potom domov vlakom. Prechádzame Komárnom a zastavujeme sa pri sútoku Váhu a Dunaja. Kvôli oploteniu vidíme sútok týchto dvoch veľkých riek len z väčšej vzdialenosti.

Keď vidíme značku 12% chce sa nám plakať.

Ideme ďalej, síce už po hlavnej ceste, no krajnica je pomerne široká, a tak dokážeme ísť aj dvaja vedľa seba. Cestá je rovná a fúka bočný vietor, čo nám maximálne vyhovuje. Bočíme na Chotín a zatiaľ to vyzerá ako idylický deň. Ja som ešte včera opravil bicykel, a tak už vydáva menej škrípajúcich zvukov. Za Chotínom však na nás čaká nemilé prekvapenie v podobe malých, ale strmých kopcov. My, ťažko naložení, sa v týchto kopcoch trápime.

Keď vidíme značku 12% chce sa nám plakať. V každom stúpaní je na čele nášho pelotónu niekto iný. Postupne spomaľujeme a náš cieľ sa nám vzdiaľuje. Prichádzame do Kolty, Tomáš ide kúpiť čosi na obed. Napchávame sa tak, ako keby 5 rokov sme nejedli. Každopádne dedinu Kolta musíme pochváliť, pretože má výborne situovaný altánok pre cyklistov.

Zjedli sme obed a dávame sa na cestu ďalej. Stále je to len hore a dole a sily ubúdajú. V jednom klesaní idem prvý. Chalani za mnou už len počujú nadávky. Každému je jasné, čo sa deje, Favorit sa zas pokazil. Neuveríte, ale náš geniálny sáčkový systém prestal fungovať. Jany je psychicky na dne, pretože zas strácame čas opravou bicykla.

Favority sú otrasne sprevodované, a teda do akéhokoľvek kopca musíme ísť minimálne 18km/h.

K tomu hrozne pečie slnko. Zo zúfalstva začal Jany jesť nejaké plody, ktoré našiel vedľa cesty. Priznám sa, že v supermarkete som dané ovocie nikdy nevidel, no Jany sa sebaisto týmto napchával. Stále ideme cez hornatú krajinu, začína sa stmievať. Podľa máp sme už blízko Zvolena.

Zastavujeme a rozkladáme stan. Sme hrozne unavení. Večer sme už urobili len základnú očistu a nechcelo sa nám hľadať rovné miesto na stan. Ležíme vedľa stanu a rozprávame sa, akí sme slabí. Samozrejme, dopomáha tomu aj fakt, že Favority sú otrasne sprevodované, a teda do akéhokoľvek kopca musíme ísť minimálne 18km/h. Na jednej strane už moc nevládzeme, na druhej strane sme už blízko cieľa. A tak sa ešte kocháme západom slnka a potom ideme spať.

 

3. deň Zvolen – Banská Bystrica

Posledný deň našej cesty. Vstávam ako prvý, s tým že mi čosi kvapká na hlavu. Stan sme postavili tak rovno, že všetka voda steká po jednej strane a kvapká mi na hlavu. Zobudil som sa polámaný, pretože som spal asi na 15 – centimetrovom hrbole. Tomáš vyzeral byť celkom dobre vyspatý. Jany je zvyknutý na takýto diskomfort. Už nikdy nezanedbám hľadanie vhodného miesta na spanie.

Dnešných raňajok sa ujal Jany a urobil nám výbornú studenú ovsenú kašu. Recept je jednoduchý, vezmete všetko ovocie čo máte, ovsené vločky a celé to zalejete studeným mliekom. Následne s jedinou lyžičkou čo máte, to roztlačíte a keď je to moc husté, dolejte vodu, lebo mlieko už došlo. Už len pohľad na tento hnus mi stačil. Dám si radšej banán. Tomáš si dal sušené mäso.

Keďže dnes som sa moc nevyspal, bol som rád, že nás čaká už len krátka vyhliadková etapa. Všetci sme unavení, no aj napriek tomu sadáme na bicykle a vchádzame do Zvolena. Rozhodli sme sa odfotiť pri nápise #Zvolen.

Nedosiahli sme síce žiaden veľký úspech, no prísť na Favoritoch do Zvolena s tým, že sme toho moc nenabicyklovali sme považovali za výhru. Išli sme sa pozrieť aj na Zvolenský zámok, no tým, že včera sme už mali dosť kopcov. Tak dnes len tlačíme.

Do zámku sa nedalo ísť a tak smerujeme po cyklotrase do Bystrice. Prechádzame cez Sliač, Veľkú Lúku a zastavujeme v Hronseku. Je tu drevený artikulárny kostol Hronsek. Na drevené kostolíky mám slabosť. Aj keď tento nemá atmosféru ako kostolíky v Poloninách, tak je to veľdielo.

Tomáš je technický typ, a tak ho obzvlášť fascinujú drevené klince, kliny, ktorými to celé drží pokope. Jany zas má rád históriu a tak sa ide pozrieť dnu. Ja som sa rozhodol pustiť do ringlôt, ktoré rastú na priľahlom strome. Naproti je aj drevená zvonica. Ak sa nemýlim, tento kostol je zapísaný v zozname UNESCO. Celkovo sa nám táto zastávka veľmi páčila, pokojná atmosféra, ktorú tento kostol vytvára nám dodala sily na tých posledných pár kilometrov proti vetru.

Prešli sme z Bratislavy do Bystrice na bicykloch, ktoré sme si sami opravili a zažili sme pri tom kopec srandy.

Vyjedáme posledné zásoby, prechádzame cez Vlkanovú a už sme unavení, tak ideme po ceste číslo 69. Je to hlavný ťah a je tu aj veľa áut, ale už nám je to jedno. Po chvíli sa táto cesta priblíži k diaľnici a my už vidíme nápis Banská Bystrica. Vchádzame do mesta a zastavujeme pri obchodnom centre. Nakupujeme si zásoby na cestu domov a ideme sa pozrieť na námestie. Centrum Banskej Bystrice sa nám veľmi páči, a tak sa chvíľu prechádzame po promenáde. Potom už len sadneme na bicykle, spustíme sa dole z kopca a zastavíme pri múzeu SNP.

Toľko vojenskej techniky sme nikdy nevideli pokope. Fascinujú nás delá a tanky či už ruskej, alebo nemeckej výroby. Táto technika nás natoľko zaujala, že tu trávime skoro tri hodiny (bez vstupu do múzea, len na nádvorí). Tomáš urobí poslednú fotku spred kanónu tanku a už sa len odkotúľame ku stanici. Sadáme na vlak a ideme domov.

Na tejto skoro 300 km ceste sme toho zažili hrozne veľa. Neurobili sme síce žiadne cyklistické rekordy, no prešli sme z Bratislavy do Bystrice na bicykloch, ktoré sme si sami opravili a zažili sme pri tom kopec srandy. To sme považovali za hlavný úspech. Cesty boli viac menej dobré, no odporúčame sa vyhnúť hlavným ťahom.

My sme na určitých úsekoch išli po hlavnom ťahu a tam to bolo o život. Favority nie sú ideálne bicykle na takéto cestovanie, no my sme si ich tak obľúbili, že už s nimi plánujeme ďalší výlet. Potom, čo opravím voľnobežku.


Krátko o mne. Volám sa Michal Kaššaj, som 22-ročný študent pochádzajúci zo stredného Slovenska, žijúci v Bratislave a najradšej jazdiaci na východe. Voľný čas trávim s bicyklom, na cestách aj v dielni. Na cesťáku jazdím po Slovensku, Rakúsku, Maďarsku, no najčastejšie ma stretnete na hrádzi smerujúcej do Gabčíkova. Rád vybehnem aj do hôr na výlet po svojich alebo bike-packing.

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *